VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
𝔼𝕄𝔸
,,Posaďte sa, prosím." Nasledovali sme doktorove slová, kým mi Lucas pomohol usadiť sa v koženom kresle lekárovej ambulancie.
Odvčera som sa cítila akosi zvláštne, nedokázala som rozlúštiť hádanku, ktorej pointa bola v dôvodoch môjho psychického vnímania. Ohlušila ma tá dávka liekov, do toho môj stav – asi mi len organizmus reaguje trocha omeškane.
,,Slečna Nagy, na začiatok spomeniem, že váš stav nám dovoľuje pustiť vás domov. No ešte predtým musíme prebrať isté náležitosti." Vymenili sme si pohľady s Lucasom, nebolo mi do reči, netušila som ako sa chovať pred budúcim otcom.
Určite mi začne vyčítať moju nezodpovednosť.
,,Keď vás sem priviezol pán Hajduk mali ste v nohe kŕč. Vnútorné krvácanie sme vám zastavili a nasadili potrebné lieky. Vo vašich spisoch som videl výsledky od neurológa. Máte podozrenie na Parkinsonovu chorobu, ale testy ste neabsolvovali." Otázku nechal visieť vo vzduchu.
,,Odmietla ich, kvôli tehotenstvu." Preglgol Lucas, moju ruku zovrel pevnejšie. Doktorova hlava sa rozkolísala v chápavom prikývnutí.
,,Rozumiem, avšak takúto chorobu netreba brať na ľahkú váhu. Hovoril som s doktorom Kuruczom, podrobíte sa testu dopamínom, aby sme vo vašom zdravotnom stave mali jasno. Ten kŕč bol jedným z ďalších príznakov."
,,Ja ten test nechcem, pán doktor. Ide mi len o moje dieťa."
,,Em, nebuď taká. Ten test je bezpečný."
,,Slečna Nagy, musíte pochopiť, že váš stav je vážny a treba ho dostať pod kontrolu čím skôr." Prízvukoval mi pán v bielom, čo ma na moment zasiahlo v podobe hanby.
,,Hlavne, aby bolo dieťa v poriadku." Voľnou rukou som prešla po brušku, no niečo bolo inak. Od samého začiatku, ako som vkročila dnu a uvidela doktora, mi myseľ mátala hmla zahaľujúca nápovede pozdĺž dlhej trate.
,,To je ďalšia vec, ktorú s vami musíme prekonzultovať." Ruky vystrčil na stôl a preplietol si prsty. Uprenými očami sa zahľadel do môjho vydeseného výrazu. ,,Slečna Nagy, vaše dieťa sa nám nepodarilo zachrániť."
Ani to nevyslovujte!
Lucasov pohľad visel na mojej nehybnej tvári, ktorá prišpendlene trčala v mužovi oproti. Oznamoval mi to s toľkou neutrálnosťou, až som mala pocit, že je to len čistý výmysel ako ma presvedčiť k liečbe. Ale niečo také by mi Lucas neurobil a doktor by na také niečo nemal právo.
,,Potratili ste."
Silný úder bičom mi štipľavo doľahol na lícach a tie od bolesti sčervenali. Vo vnútri mňa nejaká malá časť odumrela, stratila sa a ostalo tam len prázdno. Srdce prestalo tĺcť a vlna obrovskej bolesti prechádzala v pravidelných intervaloch mojimi žilami. Bola natoľko silná, že ani jedna kvapka sĺz neopustila svoje útroby – vedeli, že by ju nedokázali odľahčiť. Tentokrát sa psychická nepohoda nedala zjemniť krokodílími potokmi slanej tekutiny.
