VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝔼𝕄𝔸
O môj bože!
,,Nora!" zjačala som a jej nízka postava spočinula v mojom silnom dych berúcom objatí. Šťastie mi ohlušilo zrak a spoza seba som počula len tlmený smiech.
Akonáhle som sa odtiahla zovrel ma v náručí ďalší pár rúk.
,,Dominik, ahoj! Vitajte, bože môj, ja odpadnem!" smiala som sa cez slzy a nedokázala sa nabažiť pocitu, že môžem svoju dlhoročnú kamarátku zovrieť v náručí.
Dlhé hnedé vlasy mala skrátené, ale stále rovnako žiarivé. Na tvári sa jej objavovali prvé známky náročného rodičovstva. Oči mala plné lásky a nehy, po Dominikovom boku kvitla. Patrili k sebe a bola som nesmierne šťastná, že ich oboch máme znova doma. Dominikove vlasy sa zdali byť neupravené, ale pasovali mu aj bez zostrihu, kým strnisko nabralo na hustote a tvorila sa z neho krátka brada. Čoraz viac sa podobali na ozajstných rodičov – obaja vyspelí, starostliví a zodpovední.
,,A tieto dve princezné?" zohla som sa k dvojičkám v nádeji, že na mňa ešte nezabudli. Predsa len deti si zvyčajne nepamätajú nepodstatné veci, ktoré zídu z očí.
To ale nebol ich prípad, malými krôčikmi pribehli ku mne a každá ma z jednej strany objala drobnými rúčkami. Vlásky mali zapletené vo vrkočoch, kým Emka mala iba jeden, jej sestra Eliška zvykla nosievať dva. Bol to tak jediný možný spôsob, ako ich rozlíšiť – aspoň pre mňa, hoci Nora s Dominikom tiež mali občas problém priradiť správne meno. Niečo ako situácia Freda a Gorgea v najznámejšej fantazijnej sérií kúziel.
,,Bože, vy ste ale vyrástli." Žasla som, držiac ich za rúčky a obzerajúc si ich hanblivé vysmiate tváričky. Obe mali očká po otcovi – hlboké azúrové more, ktoré s tmavými vláskami vytváralo nádherný kontrast.
Malí anjelici v živej podobe. Lucasova postava spočinula vedľa mňa a malé telíčka tiež privinula v náručí. Pri pohľade na budúceho otca mi srdce vynechalo úder a ja som sa rozplynula s časom ubiehajúcim rovnako dlho, ako malé dievčatká objímali svojho krstného otca.
,,Rastú ako z vody. Nedávno som premýšľala nad tým, aké boli maličké, nožičky mali sotva veľké ako moja ruka. A teraz? Dokonalé mladé slečny." Krútila hlavou neveriacky.
,,Len si to užite, kým sú ešte malé. Onedlho nastúpi puberta a to ešte len bude misia." Stisla som Nore rameno a prešla pohľadom na Dominika, ktorý pri zmienke o puberte celý zbledol.
,,Ani nehovor, Ema, už teraz si cibrím nervy. Dúfam, že budú poslušné po Nore, lebo ak majú mať hormonálne výkyvy po mne a rovnako tak povahu, tak to amen gloria dolorez." Prežehnal sa a do smiechu si hlasno odfúkol.
Lucas vstal s Eliškou na rukách - ten pohľad stál aspoň za milión. Nie, vlastne sa nedal vyčísliť. Predstavovala som si, keď takto bude žiariť v náručí s našim vlastným dieťaťom.
