VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
𝔼𝕄𝔸
Šteklivé brnenie prechádzalo po celom tele od oného večera. Nedalo mi nemyslieť na to – bolo to iné, bolo to vášnivé a bolo to naše. Zasnívaná do spomienok najkrajšieho milovania, aké si možno priať, som kráčala do agentúry. Dlhý sivý kabát mi siahal k členkom, ktoré boli skryté v jarných béžových čižmičkách. Kabelka rovnakej farby mi spočívala v úchope ruky spustenej pozdĺž tela. Vlasy viali v rytmoch chôdze, kým myseľ sa nedokázala vyhrabať z horúcich dotykov, ktoré mali na svedomí okrem pokožky aj samotný rozum.
Veľkými dlaňami kopíroval každú moju krivku, palcom obkrúžil obrysy mojich úst a jemne prenikal do útrob pulzujúceho vnútra.
Svojím palcom som odkopírovala dávnu spomienku a takmer rozmazala rúž na hebkých perách. Ešte teraz som mala pocity podobajúce sa pripravenému ohňostroju. Podobné ,,udobrovačky" by som s radosťou prijala, no nie za cenu ďalšieho klamstva či mojej tvrdohlavosti. I keď je mojou súčasťou, musím sa naučiť s ňou bojovať.
Pripravená do nového dňa som prešla vchodovými dverami, dnes o polhodinku neskôr, keďže som dala na Lucasove slová a požiadala gynekológa, aby ma teda prihlásil k doktorovi Kuruczovi na konzultáciu. Náš rozhovor s Lucasom trval do hlbokej noci, chápal moje obavy, ale dával najavo aj tie svoje. Plne som rozumela jeho strachu, miloval ma a rovnako tak naše dieťa. Je načase odtlačiť obavy a začať sa reálne starať – bude to pre mňa ťažké, pretože nechcem zistiť zlé informácie a potom sa trápiť, keď som ťarchavá. Robím to pre Lucasa, tiež v istom smere pre seba. Keď sa potvrdí, že o nič hrozné nejde bude medzi nami konečne pokoj.
,,Zdravím ťa, Ema."
,,Ránko, Luci. Zháňal ma niekto, kým som tu nebola?" dlhé blond vlasy si prehodila cez plece a len úsmevne prikývla. Modré oči jej žiarili nadšením. Počudovala som sa a kabát pritiahla tesnejšie k telu.
,,Nora prišla, vraj za tebou. Čaká ťa v kancelárií. Je tam s ňou aj Nikolas. Bolo veľmi príjemné ju konečne po rokoch stretnúť."
Dopekla, Nora!
Snáď jej nič nevyzvonil. Ako dlho tu je? Prečo? Kým Lucia jasala a tešila sa z príchodu svojej drahej bývalej kolegyne, ja som zmätkovala z nič netušenia ohľadom jej návštevy.
,,Ďakujem ti, je tu dlho?" vychrlila som zo seba ešte predtým, ako som sa pobrala do kancelárie.
,,Pár minút."
Uf, to by nemuselo byť také hrozné.
Dúfam, že Nikolas držal ,,klapačku", inak si to s ním vybavím.
Mám v úmysle vychádzať s ním za dobré. Tak snáď si to nepokašle.
,,Vitaj, drahá kolegynka." Oslovil ma ako prvý vyvoňaný elegán. Usmiala som sa a pozdrav opätovala. Spoza okuliarov presunul zrak na návštevu usadenú v kresle.
