VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
V tichu tmavého domu som ešte poslednýkrát nahliadol na široké matrace, kde za svitu mesiaca v splne spala kráľovná môjho srdca. Našťastie sa mi ju podarilo uspať a dopriať jej tak odpočinok, ktorý okrem tela potrebovala hlavne jej duša. Závažia sú na nás hádzané z každej strany, ťažko povedať, či viac na misku jemnej ženskosti alebo silu muža, ktorého aj tie pevné reťaze zrádzajú. Váhy klesali ku dnu a čím viac sa pridávalo na jednu stranu, aby boli v rovnováhe, o to viac sa prihodilo na druhú stranu, ktorá mohla byť dovtedy konečne vyrovnaná.
Mal by som si ľahnúť aj ja, ale viem, že by som nezaspal. Pochmúrne myšlienky otrávené jedom ˮzdravéhoˮ jablka ma zamestnávali natoľko, že vnútro nemalo ani chvíľu pokoj. Neustále bojovalo s toxicitou útočiacou na zraniteľné miesta, odolávalo a tasilo všetky druhy krviniek ako obranu. Kým telo bojovalo, rozum sa vzdal – aspoň na dnes. Vytasil bielu vlajku a v zákopoch čakal na ďalší súperov úder, ktorý ho o život buď pripraví alebo ani nepríde.
Kroky ma viedli do obývačky a z nej následne do kuchyne, kde tichá melódia z rádia minimálne sčasti vypĺňala prázdne bezduché mlčanie hrubých múrov. Bola to lepšia alternatíva, než po odohraní s husľami čakať, že sa za nimi zázračne ozve smiech. Taktiež mi pomáhala vycibriť rýchlu večeru, z ktorej i tak mala Ema sotva pár súst. Nenútil som ju, vedela, koľko zvládne a v jej situácií by mne nechutilo ani len pozeranie sa na jedlo. V izbe som ju uložil pod perinu a ostal pri nej dovtedy, kým opuchnuté oči neklesli za závoj mihalníc a spokojne neodfúkla. Telo sa jej uvoľnilo a moje srdce si mohlo víťazne vydýchnuť. Spala tak tvrdo, že žiaden môj pohyb počas toho, ako som sa snažil od nej vymaniť, ju neprebudil.
Musím sa dať dokopy, tiež potrebujem čas na seba a svoje vlastné precítenie celej situácie, ktorá sa nám vymykala z rúk. Z poličky som vytiahol krištáľový pohár a ulial doň poriadny glg hnedej tekutiny. Usadený za stolom pozorujúc hladinu kolísavej whisky, ktorá sa prenášala z jednej steny na druhú len preto, že som ju rukou zľahka miešal, som bol dokonalým stvárnením Damona Salvatora. Rovnako ako on som zapíjal hnev, bolesť a vlastné protichodné pocity dávkou alkoholu, ktorá mohla okrem ničenia aj liečiť – no len v zdravej dávke.
Pitie nie je riešením, ale občas pomáha dostať zauzlené myslenie z kŕčov, ktoré ho pevne zvierali. Presne toto uvoľnenie som potreboval a to sa mi za triezva podariť nemohlo. Alkohol je spúšťačom emócií a niekde v diaľke som dúfal, že ak tento vypínač stlačím aj u seba nebudem viac chodiť ako bez duše a bude zo mňa oveľa lepšia opora pre Emu. Tá len mlčala, neplakala, nekričala, neprežívala tú stratu nijako a to bolo pre jej pokoj horšie.
Človek, ktorý nedá pocitom priechod, ich nikdy zo seba nevypustí.
Keby bolo niečo čo sa ti dá zniesť Okrem neba nado mnou a miliónov hviezd Tak by som to zniesol vždy znova a rád K tvojim nohám dobré veci ako vodopád.
