VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
Žilami prenikal adrenalín pumpujúci nedočkavosť do bubnujúcej veci v hrudi. Prstami som pevne zvieral hokejku a spoza preskleného štítu na helme sledoval Dominikove nepriateľské oči. Vžil sa do tej úlohy naozaj ukážkovo. Tréner stál po pravej strane a čierne ploché uhlie, rozhodujúce o prehre a výhre, spočívalo v jeho ruke. Visela vo vzduchu ako vlajka začínajúca zápas.
Pozorne som sledoval ľad, zvuky okolia sa ma snažili rozptýliť, no ja som vnímal len kolujúce vzrušenie z hry, pre ktoré ma tak neskutočne svrbeli nohy. Na bielom povrchu pristála čierna ovca a vlci okamžite využili príležitosť. Ich vodca reagoval hneď, zahnal sa po koristi pudovo, bez akéhokoľvek zaváhania. Snažil sa ju zahnať k svojím ďalším spoločníkom, ktorým unikala pomedzi prsty.
Dravosťou som nasledoval Sebastiána v Dominikovom tíme, ktorý si to korčuľoval priamo k našej bráne, kým Michal sa pokúšal vyrvať mu puk z hokejky. Videl som, že nemá šancu zabrániť v prichádzajúcom góle a preto som sa ani nesnažil toľkú vzdialenosť prekorčuľovať, aby som mu pomohol.
Druhá šanca priala lepší nástup, puk sa ocitol v mojej moci a musel som Alexovi uznať skvelú nahrávku. Korčuľoval som vpred, obrancovia sa rozmiestnili k bránam, útočníci si to smerovali zarovno mnou, túžili sa prebiť k najviac postrádanému predmetu počas zápasov. Pri vysokých strelách a aktívnom vytláčaní ho z hokejok vedel svoju trasu okľukou zmeniť a skončiť tak v dave.
Dominik sa ako starý skúsený hráč postavil predo mňa vo chvíli, kedy mi rýchlosť nedovolila bezpečne zabrzdiť, no moje reflexy fungovali na plné obrátky. Tesne pred nárazom som sa celým telom okolo neho obtočil chrbtom tak, že puk stále ostával na hokejke. Vtedy už nemohol nikto zabrániť strele pristávajúcej v súperovej sieti.
,,Paráda, Lucas!" rozkričal sa Alex a Dominik mi vzdal hold päsťou do pleca.
,,Ďalšia rozohrávka, chalani! Lucas, skvelá práca." Uznanlivo priznal Paľo, keď prechádzal pomedzi nás po puk.
,,Vedel som, že potrebuješ len nakopnúť." Michalovu tvár zdobil provokačný úškrn – znak toho, že má na jazyku aj iné. ,,Alebo si sa konečne odviazal aj v posteli. Musím sa tej Eme poďakovať, fakt ťa dostala do formy."
,,Si imbecil, vieš to?" buchol som ho pobavene, načo len pokrčil plecami.
,,Moje druhé meno."
,,Chalani!" zvolal po nás Paľo a rukou ukázal smerom k sebe. Nakorčuľovali sme si to do pravého pásma, rozohrávalo sa pri Dominikovej bráne, čo bola ďalšia nádej na gól.
Úspech ma poháňal dopredu ako nové podväzky milovanej ženy. Miloval som ich, s opätkami... v posteli. Nemôžem však povedať, že presne táto vec ma v kombinácií s úžasným spálňovým dobrodružstvom nakopla späť na korčule. Som diskrétny, treba si niektoré veci uchovávať pre seba. Viem, že by ste sa radi dozvedeli niečo bližšie, ale teraz na to nie je čas ani priestor, vy zvrhlíci. S pokojným svedomím môžem vyhlásiť akurát to, že pri opätovnej predstave toho večera ma až bolí v rozkroku.
