VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
V našom dome po mojom príchode vládlo zvláštne ticho. Svetlá zviditeľňovali priestory v kuchyni a obývačke.
Ema nie je doma?
Lucas, niekedy si naozaj inteligent, ak by nebola doma svietilo by sa tu? Zložil som si športovú tašku s vecami v chodbe, topánky uložil do botníka a hlasnými krokmi smeroval do obývačky, kde bolo prázdno. Rovnako tak kuchyňa prepojená polo-stenou s obývacou izbou zívala prázdnotou. Na linke sa vynímal len džbán s naliatym džúsom.
,,Zlatko, si tu?" prehovoril som do tichého domu, ozvena sa mi vrátila späť do bubienkov. V kuchyni som si napustil trochu čistej vody a opätovne prešiel do obyvky. Na zvuk otvárajúcich sa dverí sa moje telo trhlo daným smerom.
Ema vyzerala byť v poriadku, ale v jej tvári sa zráčilo ešte čosi. Prešiel som po mramorovej podlahe k nej a uvítal ju v objatí. Tak strašne mi chýbala, neskutočne som ju potreboval cítiť a jej vôňa pripomínajúca med s lesným ovocím ma zbavovala zábran.
,,Prečo si mi neodpovedala?"
,,Niečo som... mala rozrobené." Prehltla, ak šlo o ženské problémy nepýtal som sa. Hoci vedela, že sa mi môže zveriť aj s tým nie vždy tak urobila. Možno jej isté veci prišli trápne a cítila sa v tom komfortne iba pri kamoške.
,,Aha, ale si v poriadku, však?" prívetivým úsmevom zotrela moje pochybnosti.
Hebkými perami, ktoré dnes chutili po melóne, mi pobozkala moje čakajúce. Žhavými rukami kĺzala po obopnutom tričku a moje telo patrične reagovalo. Stan, ktorý Alex pociťoval už niekoľký týždeň v nemocnici, som ja pocítil práve teraz. Bol ako novoobjavený vrch, na ktorý sa moja žena mala vyštverať. Dlaňami som si ju tlačil viac k sebe, kým ma slabo neodtisla a provokačným úsmevom neprešla za mňa, aby si načapovala pripravený džús. Hlasno som zavrčal, veľmi dobre som vedel o čo jej ide. Malá líška.
Akonáhle svoje lačné pery omočila v oranžovej tekutine moje nohy urobili dva kroky a mala ma za chrbtom. Z bokov mi ruky putovali k jej brušku, ľavá smerovala vyššie - pod košík podprsenky - a pravá dole, k jej slabému miestu, ktorým po mne tak veľmi túžila. Nosom som sa jej obtrel o ucho a perami jemne zovrel ušný lalôčik. Zahnutím hlavy mi dala jasný signál - nemusel som sa nikdy moc namáhať, aj keď sa ona snažila hrať nedobytnú. Stačilo pár bozkov a bola mi plne odovzdaná. Na slabom mieste som jej stehno stisol z vnútornej strany, kým sa na mňa pritláčala. Vo chvíli, ako zadkom zatlačila na napnutú striešku v mojich gatiach mi nebolo viac treba. Prudko som ju k sebe otočil a pery uväznil svojimi.
