VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝔼𝕄𝔸
Po Norinom odchode som sa už naplno venovala práci. Prišli návrhy na fotenie pre kalendár, ktorého hlavným motívom sú hasiči, hasičský šport, či tak voľajako. Klamala by som, ak poviem, že mi sem-tam telo nezovrelo príjemné stlačenie pri pohľade na polonahých mužov v hasičských nohaviciach na traky. Čo si budeme klamať, boli fešáci? Boli. Predstavovala som si, ako by v niečom takom asi vyzeral Lucas.
Vystúpil by z hasičského auta, sňal zo seba vrchnú vestu a nechal na obdiv svoju pevnú nahú hruď. Vyrysované V by skrýval pod tmavými ochrannými nohavicami, ktoré by mu držali silou vôle na neónovo žltých trakoch s bielym prúžkom uprostred. Nad lemom tmavej látky by vytŕčal kúsok jeho tetovania - hviezdy smerujúce zhora nadol od najmenšej po najväčšiu. Prilbu by si dal až tesne po tom, ako by to malé šteniatko vzal do rúk a pohľadom jeho ochrancu mu hladil malú hlavičku. Neskôr by sa do kamery usmial a tá dokonalá krivka jeho tváre by bola zvečnená v tejto božskej nádhernej podobe. Malé klbko by uňho bolo v bezpečí, potom by sa mu vyškriabalo k tvári a ako typické mláďa mu vyoblizovalo jeho bezchybnú tvár.
Vibrácie, ktoré mi z hrude prešli cez lono až medzi nohy, inštinktívne pritisli stehná k sebe.
Hľadáš modelky, Ema.
Na slintanie máš dosť času doma.
Čo keby som ho na to fotenie predsa len ukecala? Je športovec a pre vlastné potreby si u nášho fotografa môžem dať nejaké tie fotky nafotiť. Hasičské atrapy by sme niekde zohnali a boli by z toho ukážkové fotky do nášho albumu. A vlastne prečo nie? Túžim ho vidieť v tak nebezpečnom povolaní, aj keď iba na oko.
,,Dúfam, že máš aspoň podložku." Ozvalo sa z druhej strany kancelárie. Trhane presuniem zrak k nemu.
,,Čo?" vyjachtám sa bez rozmyslu, pohltená vlastným fantazírovaním.
,,Len hovorím, aby si si nezamokrila rukávy."
,,Hm?" stále som nechápavo pozerala na pár hnedých očí a niekoľkokrát zamrkala, ale nič to nepomohlo. Žiarovka nemala prúd.
,,Bože, žena, sliny by som mohol zbierať až u mňa spod stola. Nechcem byť príliš vulgárny tak to ponechajme pri ústnom sekréte." V tom momente som pretočila očami a začervenala sa ako taká paradajka.
Ten truľo ma dokonale čítal alebo ma len tak uprene sledoval?
Ježiškove husle, to som si dala!
,,Opováž sa to niekomu prezradiť!" zasyčala som s varovne dvihnutým prstom. Zložku s fotkami som prudkým pohybom zaklapla.
,,Tým niekým myslíš svojho drahého Lucaska?" zaškeril sa, čim mi krv vzbúril ešte viac. ,,Nemaj obavy, Amazonka, odo mňa nebude vedieť nič. Predsa ani nie sme v kontakte a som mu zjavne viac proti srsti ako po chuti." Preniesol s menším dotknutím, čo pôsobilo, akoby ho táto skutočnosť mrzela. Tvár odvrátil v domnení, nič nepostrehnem.
