VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝔼𝕄𝔸
O tri mesiace neskôr
Áno.
Jedno slovo, milión pocitov.
Záchranné lano, ktoré nás práve vytiahlo nad hladinu tmavých hĺbok.
Nikdy predtým som nezažívala väčšiu radosť. Dnes bol deň, kedy sa z nás stali manželia. Oficiálne. Sme svoji, on môj a ja jeho.
Splynutie našich pier dnes chutilo inak, novo a cukrovo. Sladkosť tohto dotyku vo mne túžila vybuchnúť ako bomba vystrašeného roja motýľov. Pokojne by som rovnaké výbuchy podstupovala znova a znova. Viem, že aj budem – po jeho boku ma nečaká ani také množstvo tichej tikajúcej ručičky, ako skôr hlasitej husľovej hudby s gradáciou narastajúcej vášne.
,,Gratulujeme! Nech ste šťastní!" lupene bielych ruží poletovali vzduchom a na mojich snehových šatách neboli takmer vidno.
Z kostolíka pri hrade sme vychádzali ruka v ruke, vysmiati od ucha k uchu, šťastní a... naplnení. Naplnení láskou, ktorá v nás zažíhala nové začiatky, nové konce, nové šance. Uzmierenie Lucasa s otcom prinieslo viac ako len zažehnané krivdy. Rodina sa začínala dávať dohromady a ja som po prvýkrát v živote mala otca. Svokor nám bol oporou od posledného incidentu neustále, keď Lucas nemohol on ma viezol na všelijaké procedúry, dával na mňa pozor a napriek veku mi zabezpečoval servis, ktorý nemajú ani svetoznáme celebrity. Nesmierne som si jeho ochotu vážila a viac ako to ma napĺňala skutočnosť, že okrem svokra mám aj otca.
Otca, ktorý ma neodstrčil, ale prijal.
,,Zlatíčka! Ježiši, gratulujem vám!" Nora, ktorá sa pokúšala zadržiavať slzy, aby si tak nezmarila líčiace dielo, si ma prihrnula do náruče a až potom uvoľnila zopár slzičiek.
,,Oh, drahá!" pohladila som jej tvár, vtisla zo dva bozky a opäť ju silno objala.
,,Som taká šťastná, sestrička."
,,Ďakujem ti, že vždy stojíš pri mne, Nora." Teraz som to už fňukla, kým Lucas prehadzoval pár slov s Nikolasom stojacim pri nás.
Nikde som však nevidela Dominika a ani ostatných spoluhráčov. Biela čipka na svadobných šatách ma nepríjemne sťahovala až v tomto okamihu, nedalo sa mi dýchať a naozaj som sa obávala toho, čo sa chystá.
,,Vždy budem, sestrička. Od toho sme predsa prepojené." Lesknúce sa oči mi dávali poriadne zabrať, miestami som naozaj cítila, ako spolu s uvoľnením vychádzajú na povrch malé kvapky.
