VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
𝔼𝕄𝔸
Sústredene som pozerala na jedinú vec, ktorá poslednú dobu, aspoň dnes, pútala moju pozornosť viac, ako predpoveď výbuchu Etny. Moje ruky. Sprvu to bolo slabé trasenie, ktoré som pripisovala nervozite, zime alebo hocičomu inému, ale teraz cítim, že nepôjde len o obyčajné výkyvy pohybov.
,,Amazonka, v poriadku?"
,,Prečo sa ma vždy pýtaš túto otázku?" vybrechla som nervózne a vzhliadla k nemu, stískajúc prsty k sebe. Briliantový prsteň sa leskol v jarnom slnku na prstenníku, ktorý ho s pýchou nosil.
,,Pardon, ako sa mám potom pýtať? Priamo? Dobre, tak prečo sa ti trasú ruky? Je tu najmenej dvadsaťjeden stupňov."
Doprčic, všimol si.
,,Asi som len veľký milovník tepla." Zaklamala som nevinne, snažiac sa tváriť, že o nič nejde.
,,Trasú sa ti už dlhú dobu, určite ani tá rozbitá šálka nebola nehoda, však?"
Mlčala som, ako mám reagovať?
Podišiel ku mne, pritiahol si stoličku oproti môjmu stolu a prísnym pohľadom ma celú premeral.
,,Ema, niečo sa s tebou deje." Snažil sa vravieť pokojne, ale štít potláčajúci akékoľvek moje priznanie fungoval aj proti tomuto.
,,Nič so mnou nie je." Odsekla som, venovala mu pohľad a nechala sa na mieste paralyzovať bleskami v očiach. Je pravda, že po našom dôvernom rozhovore o Lucasovi sa aj náš vzťah v istom zmysle upravil, ale stále som bola háklivá na to, ako prekračoval moje hranice.
,,Vie o tom Lucas?"
,,Prečo ho sem ťaháš?"
,,Je to môj brat a tvoj snúbenec. Myslím, že by mal vedieť, ak je s tebou niečo zle."
Sklapni!
,,Nič so mnou nie je, Nikolas! Nestaraj sa." Ruky sa natiahli po vychladnutý čaj, ktorým som chcela spláchnuť všetky nadávky a neistoty, no v momente, ako som šálku priblížila k tvári sa hladina zelenej tekutiny rozvibrovala a šálka s treskotom dopadla na koberec podo mnou.
Tmavé pásy sa tiahli sivým kobercom a šálka sa kotúľala okolo mojich nôh, ktoré v lodičkách uväznila nepríjemná zima. Dych mi prudko vzrástol a kým som si stihla uvedomiť, že Nikolas kľačí predo mnou a drží moje ľadové ruky, došlo mi, že on moje klamstvo nezhltol. On vie, že niečo so mnou je. Našťastie netuší, že v celej veci nie je len môj život. Ak majú s Lucasom aspoň sčasti rovnakú krv, presne viem ako by reagoval. A to nechcem, dokážem sa s tým popasovať sama.
,,Klamať sa nemá, Em." Preniesol potichu, natiahol sa po akejsi vreckovke a obliate holé členky utrel od zvyškov čaju, rovnako tak lodičky. ,,Pamätaj, že máme s Lucasom spoločnú krv a preto viem, čo by s ním urobilo, ak by si takúto vec pred ním zatajila. Prečo si s ním zasnúbená a chystáte sa vziať, keď sa hodláš s niečím takým pasovať sama?"
