VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕌ℂ𝔸𝕊
Prišiel som k stolu, za ktorý sa pohodlne usadili, a bez jediného ostychu si počkal, kým dotyčný vstane tesne do línie mojich očí. Nech je mi aspoň týmto spôsobom rovný. Všetky pohľady obecenstva som pociťoval na svojej divoko sa dvíhajúcej hrudi, čas sa spomalil a ja som vnímal iba jeho empatický pohľad, ktorým sa pripravoval na ďalšie prehováranie predtým, než mu jednu prišijem.
Ema si za stôl ani len nesadla, iba si zložila veci, niečo mu rýchlo vysvetlila – zrejme svoju objednávku – a odišla na toalety. To bol moment, kedy som mohol prísť na scénu. Krv mi tak vrela, že nebyť čerstvého vzduchu, ktorý mi nosom prešiel do celého tela, snažiac sa o navrátenie niekdajšieho pokoja, asi by som explodoval. Kravaťákove slová mi išli jedným uchom dnu a druhým von, posmešný výraz mi neschádzal z tváre, rozšíril sa v okamihu, ako mi Dominik priateľsky poradil, nech prestanem. Nikolasove ruky sa vzniesli do vzduchu a ich gestami mal asi tušenie, že tak zažehná bombu, ktorá vo mne tikala. Sakramentsky sa mýlil, len čo svojím zjavom, slovami a pohybmi pomalého leňochoda preštikol nesprávny kábel a moja päsť mu pristála v tvári.
Prekvapene i šokovane zároveň pristál na zemi, kravata sa mu pretočila do druhej strany a on si len boľavo držal krvácajúci nos. Pred ďalším manévrom ma už ale držali Dominikove silné ruky a hoci som sa svalmi mohol rovnať jeho hmotnosti, z nejakého dôvodu sa zo mňa stal kanárik a z neho šelma. Kým ma vyvádzal z chaosu, ktorý som vytvoril a z ktorého všetci prítomní ostali v šoku, nešetriac nadávkami, z ľavej strany – poza roh – sa vynorila bytosť, ktorej oči sa od šoku rozšírili. Miesto toho, aby pribehla ku mne, sa skláňala k tomu chumajovi a vydesene strieľala pohľadmi po okolí. Jediným plameňom v očiach ma upálila zaživa, keď som jej ešte bol na dosah a nepocítil chlad veterného vánku.
,,Že som ja to auto zastavil." Zafrflal Domino, stojaci po mojej pravici, ku ktorému mi padol zrak v okamihu, ako som sa prebral z veľmi príjemného scenára mojej hlavy. ,,Ešte dlho tu budeme stáť alebo mi povieš, čo ďalej?"
Hoci dramatická scéna s trochou akcie a krvi ma lákala, nie som hulvát ani bitkár. Bez ohľadu na to ako mi krv burácala žilami si musím ponechať úroveň. Nič také nespravil, aby som ho tu hneď stínal k zemi. Tak len stále postávam za sklenými oknami a pozerám dnu. Zdá sa, že si rozumejú, našu prítomnosť si nevšimli. Em bola tvárou k Nikolasovi a chrbtom k dverám, takže moment prekvapenia by nám hral do kariet viac ako určite.
,,Lucas, stojím ti na kábli? Čo chceš s Em? A kto je vlastne ten chlap?" nadvihnutým obočím som presunul zrak z vnútra reštaurácie na svojho priateľa.
,,Em je snúbenica, ak si zabudol. Môžem za ňou prísť kedykoľvek, nech je s kýmkoľvek."
,,No dobre, ale nemyslíš, že má právo na súkromie?"
,,S tým chlapom jej nehrozí nič dobré." Vyšplechol mi jazyk jedovato skôr, než som nad tým stihol premýšľať.
,,Kto to, kurva, je? Zdá sa, že jej prítomnosť mu je viac ako príjemná. Na čom sa vlastne smejú?" dedukoval ďalej a mňa tým riadne nasieral.
