VOĽNÉ POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{druhý diel série #hra} 🔹
,,V láske si častokrát musíme vyberať, musíme sa rozhodnúť, čo je lepšie a čo je správne. A ak si mám vybrať, jednoznačne to bude toto. Vždy si vyberiem toto, lebo je to tak správne."
Hoc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ready na prekvapko?😁😬
𝔼𝕄𝔸
Dnešná sobota sa u mňa začala rannou prechádzkou. Lucas si sladko odchrapkával v posteli a v takomto stave som nemala to srdce ho budiť. Istotne bude hore kým sa vrátim. Jarné slnko konečne vykuklo a zazubené pozorovalo, ešte spánkom mŕtve, stromy. Prvé vtáčence spríjemňovali dni svojimi serenádami, čo pre mňa znamenalo niečo podobné ako pre mužov sex. Nutnosť a základná esencia nálady.
Preto som moc neobľubovala zimu - všetko je studené, mokré, často ten sneh ani nevydrží, obloha je zamračená a dokonale sa spolu s jeseňou hodí na prežívanie depresií. Kým jar a leto sú presným opakom - dopujú vás energiou a novou chuťou do života. Cítite sa ako nový človek, ktorý si po dňoch konečne umyl vlasy, oholil sa a doprial si zaslúžený relax. Aj preto som si chodníkmi vykračovala s privretými očami, hudbou v ušiach, vstrebávajúc prvé slnečné lúče. Vtáčia serenáda ma sprevádzala chôdzou po parku, kedy som hudbu musela vypnúť, pretože každý strom či krík ukrýval malé páperia, ktoré nešetrili časom a využili ho naplno.
Hľadali si partnerky, oslavovali návrat tepla a svojím nádherným nôtením privádzali do oázy Bambiho domova aj okoloidúcich. Slávik spomedzi všetkých vynikal, jeho hlas bol najhlasnejší - sprevádzaný vrabčím čvirikaním. Pomedzi ich súperenie o to, koho bude počuť viac, sa tu a tam prihlásil o slovo drozd a svojím flautovým hlasom dával na známosť, že ani taký bežný tvor, ako je on, nemôže byť v ústraní.
Kým slnko nezašlo za husté mraky zdalo sa byť vonku celkom dôstojné teplo. Ale ako to u jari býva zvykom, teploty sa rapídne menia a trasenie, ktoré mi pri silnejšom závane vetra priľnulo na tele, bolo jasným znakom toho, že je čas vrátiť sa domov. Aj prechádzka má svoje čaro a upokojí vám čakry. Dnes mi to zabralo len niečo cez hodinku a pol, ale povedzme si úprimne, že už nie som najmladšia.
,,Na zdravie!" poprial mi okoloidúci malý chlapček s hnedými vláskami, ktorý za ruku držal svojho otecka. Pán mi daroval ospravedlňujúci úsmev, no ja som len mávla rukou a poďakovala.
Tento kapesník musel byť v mikine ešte od minulej jari.
Čo mi hovorí, že by som si mala spraviť poriadok vo veciach. Ale z iného pohľadu je to výhra, pretože kým by som prišla domov sople by sa mi ťahali až po členkoch. Samozrejme som stále dáma, ale reálna a úprimná. Načo zbytočne prikrášľovať niečo, čo sa ani nedá takým spôsobom povedať?
Nerozumiem, ako je to možné, ale cesta späť vždy trvá menej ako tá von. Je to tým, že sa náhlite? Alebo ste prospešnejšie využili čas, keď ste vyšli z domu a premýšľali celú cestu?
Nesťažujem si, taká zima mi je, že budem rada, keď vojdem dnu.
Dom ma privítal s otvorenou náručou a ja som si hlboko vydýchla. Smrkla som niekoľkokrát, kým som v kúpeľni neodtrhla kúsok z toaletného, aby mi umožnil vyprázdniť podráždený nos. Hádam na mňa už nejde jarná alergia. Vládlo tu ticho, čo znamenalo, že Lucas zrejme stále spí. Ale nie je to možné, pretože v chodbe som cítila jeho typickú vôňu. Prešla som do kuchyne v snahe nájsť niečo malé pod zub, z čoho by sa dali pripraviť raňajky. Vajíčka sú naša záchrana, budeme musieť vybehnúť do obchodu.
