frozen [sk] [dokončené]

4. časť

Stále ten istý deň, nový člen a tajnosti

...

Po úplne stroskotanej večeri, znova začal školský deň. Monique prišla do tejto budovy úplne vyčerpaná a nevyspatá. Veď ako aj mohla, keď celú noc premýšľala o mame a Martinovi. , Ach, Martin, toto som od teba nečakala, že o mne rozprávaš' pomyslela si. Pomalým tempom sa nejako dotrepala ku svojej skrinke a začala si vyberať veci potrebné na dnešný deň.

,, Ak si dobre spomínam, mali sme dohodu," ozvalo sa za jej chrbtom. Tento hlas jej vyvolal zimomriavky po celom tele a Monique sa nezmohla na nič iné len sa nadýchnuť a otočiť sa k nemu.

,, Samozrejme, vďaka tvojmu divadielku sme sa veľmi dlho nezdržali. Musím ti zablahoželať," na jeho tvári sa objavil škodoradostný úškrn. Martin sledoval jej reakciu a očakával, že z toho vznikne hádka, ale nič sa nestalo. Monique nepovedala ani jedno slovo a odpochodovala od neho čo najďalej. Bola na neho naštvaná a aj pobúrená. Myslela si, že po včerajšej večeri sa pred ňou ani neukáže. Včera bol tak tichý a vzorný až sa sama čudovala či je to naozaj on. Ale práve jej šťastie, až tak nepraje. Veď aj načo? Možno dostala celoživotnú porciu šťastia v podobe daru. Monique sa asi veľmi zamyslela, keďže do niekoho narazila.

,, Prepáč," hneď sa jej ospravedlnila a pozrela sa na osobu pred sebou. Bolo to dievča asi v jej veku. Na očiach síce mala okuliare, ale milo sa na Monique usmiala. ,, Prepáč, to ja som sa pozerala do mobilu," odpovedalo jej neznáme dievča. Viac sa ani nezdržovala a obišla Monique. Ona ju po celý čas sledovala. Keď sa lepšie poobzerala, videla, že stojí pred uličkou, ktorá smeruje do riaditeľne. Keďže ju  ešte nikdy nevidela, znamená to len jedno. Nový člen do tohto blázinca.

...

,, Niekde som počula, že sa prisťahovala len preto, že zabila svojich rodičov."

,, No ja si myslím, že sa s každým vyspala a prestala ju tá škola baviť, tak prišla sem," no aj takéto reči sa tu šírili rýchlosťou svetla, ale to Monique vôbec nezaujímalo. V tomto prípade by sa chcela najradšej vrátiť do lesa, kde sa len pred pár dňami objavila. Pokoj tu, kde sú ľudia, sa vôbec nedá porovnať s pokojom a tichom v lese.

Po dvoch či troch vyučovacích hodinách sa o novej neznámej dozvedela pomerne veľa. Vraj sa volá Lucy a má 18. Prisťahovala sa sem zo San Francisca za babkou, pretože jej zomreli rodičia a dlhšie by tam bez rodiny nevydržala. Takže reči o smrti rodičov sú pravdivé. Monique sa len čudovala, ako sa niečo také dokáže rozšíriť tak rýchlo.

Monique šla po chodbe a mala to nasmerované do inej učebne. Chcela sa rýchlo prešmyknúť okolo Martinovej partie, ale nepodarilo sa jej to. Všimol si ju.

,, Práve som sa dozvedel, že prišla nová kočka, ktorá je rovnaký blázon ako ty. Tak čo keby ste si obe zbalili kufre a odišli do cvokárne?!" Martin sa spolu aj s jeho partiou zasmial a Monique, červená a rozčúlená, sa otočila k nim a snažila sa ako tak kontrolovať.

,, Ani nevieš čím si prešla a ty ju už urážaš. Tu sa presne ukazuje aký si hajzel. Nedokážem pochopiť ako môžeš žiť sám zo sebou," Monique sarkasticky pokrútila hlavou a sledovala jeho reakciu. Možno sa jej to zdalo, ale v jeho tvári uvidela, že sa urazil. Ale hneď to zamaskoval. Asi to naozaj bude zlým spánkom.

,, Takže nič o nej neviem, ha? A čo ty o nej vieš?" Martin sa odstrčil od skrinky, kde bol doteraz opretý. Priblížil sa k nej najbližšie ako sa len dalo, ale vôbec sa jej nedotkol. Monique už ďalej nepotláčala v sebe hnev a nechala ho vypustiť. Aj keď naokolo sa pohybovali ľudia a v menšej ako pol metrovej vzdialenosti stál Martin, nevšimla si svoju neopatrnosť. Kniha, ktorú mala v ruke, začala pomaly zamŕzať. Po celý čas sa mu dívala do jeho očí a snažila sa mu ukázať, že sa ho nebojí.

Až príliš neskoro si všimla, čo robí tej úbohej knihe. Len pre seba si povedala do riti, ale Martin to určite počul. Nestihol jej nič povedať a Monique rýchlym krokom od neho odišla a snažila sa správať čo najnormálnejšie.

Po škole okamžite utekala domov. Už sa nevedela dočkať ako dopadne do svojej postele a konečne si pospí. Hneď ako prišla domov, tak aj urobila. Zobudila sa až na divné zvuky, ktoré vychádzali zdola a zneli ako odomykanie dvier. Ešte so zaspatými očami sa pozrela na hodiny, ktoré ukazovali pol druhej ráno. Okamžite jej napadlo, ako mohla tak dlho spať. Zhodila zo seba deku a pomaly sa postavila na nohy.

Otvorila dvere od izby a videla ako sa na chodbe svieti. Zišla schody asi do polovice a zarazila sa, keď na chodbe sa vyzúvala jej mama z lodičiek. Mohla si len domyslieť, že trošku viac pila. Monique si sadla na predposledný schod a čakala kedy si ju všimne, zatiaľ čo si ju obzrela. Čierne obtiahnuté čipkované šaty, vlasy mala v katastrofálnom stave a keď sa na ňu konečne pozrela, vôbec nevyzerala ako jej mama, pretože výrazný červený rúž mala rozmazaný. A tie oči. Čo sa to s jej mamou vlastne stalo? Akonáhle Lisa zahliadla Monique, zarazila sa.

,, Kde si bola, mami?" spýtala sa jej Monique, zatiaľ čo videla ako jej mama znervóznela.

Ahojte. Som strašne rada za predošlé komentáre ♥ a ďakujem za vote a 300+ reads :3 tak? Ako to vyzerá s jej mamou ? A čo sa to vlastne deje s Martinom ? :3 och, ako rýchlo som pridala túto časť :3