frozen [sk] [dokončené]

11. časť

Priebeh dní, narodeninová oslava a nečakaný zvrat udalostí

...

To čo sa udialo za posledné dni si Monique snažila nejako vymazať z pamäti. Ale čím viac sa snažila, tým to bolo ťažšie. Nevedela zabudnúť na jeho pohľad, ktorý sa objavil, keď sa jej zakrútila hlava a musela sa oprieť o stenu. Aj keď nie veľmi presne, stále dookola si prehrávala tú chvíľu v klube, kde sa bozkávali. Týmto správaním si vybavovala rôzne chvíle s ním, hlavne z detstva. Netušila čo sa to s ňom deje a bola z toho aj trošku vystrašená.

To čo jej povedal Bob ju z jednej strany ranilo a z druhej aj zaskočilo. Vedela, že takéto správanie si nesmie dovoliť, ale nejako tomu nedokázala zabrániť.

Od incidentu s Martinom ubehli 2 dni a stále na neho nedokázala prestať myslieť.

...

Ani Martin na tom nebol najlepšie. Jeho myšlienky ho zaviedli, len k nej. Chcel vedieť dôvod, ako sa do toho mohol tak zamotať. Predstava ako spí na jeho posteli a on ju po celý ten čas pozoruje. Až keď spala, tak si ju mohol dokonalo obzrieť. Vyzerala tak nevinne a to ho najviac trápilo.

Sám musel priznať, že už dlhší čas mu nie je ľahostajná a to ho aj najviac bolelo. Ona k nemu cítila len nenávisť. A to čo sa stalo v klube pripisuje alkoholu. Nevidí za tým nič viac. Aj keď na pohľad, ktorý sa u nej objavil na druhý deň, stáli tak blízko pri sebe. Na to nikdy nezabudne.

...

Všetko sa začína meniť a to oboch desí najviac.

...

,, Monique, vstávaj!" zo snívania ju prebudil hlas Johna a ona sa od strachu strhla. John pomaly otvoril dvere a vstúpil do jej izby. Sadol si na jej posteľ a neskôr si aj ľahol.

,, Pri raňajkách sa tvár, že sa nič nedeje a ako člen tejto rodiny si nútená prispieť na darček pre mamu," John to na ňu vychrlil, akoby to bola bežná vec, ale Monique si až teraz spomenula, čo sa vlastne deje, keďže doteraz ešte spala.

,, Tie narodeniny sú už dnes ?" pravú ruku si položila na čelo a pozerala sa hore na strop.

,, Máš šťastie, že ma máš. Takže, daj mi pár dolárov a večer bude oslava. Mama nič nevie. Hlavne buď nenápadná," John sa postavil z postele a prešiel ku stolu a siahol po prvej knihe. Otvoril ju a vybral z nej 20 dolárov. Monique bola zhrozená a zároveň aj prekvapená, že práve on vie jeden zo spôsobov, kde si necháva peniaze.

,, Vďaka, sestrička," Monique nemala silu postaviť sa z postele a skočiť po ňom a tak, keď bol John už za dverami, hodila po ňom vankúš. Nevie prečo, ale z dneška nemala dobrý pocit.

...

V škole sa nič zvláštne nedialo. Monique bola rada, že tam už 2 dni nevidí jeho. Na ceste ku skrinke zbadala Lucy, ktorá sa k nej okamžite pridala a začala rozprávať o veciach, ktoré ju vôbec nezaujímali. Jej zmysly sa hlavne sústredili na vytváranie plánu ako zareaguje, keď zbadá Martina alebo jeho partiu. Samozrejme, že na jeho partiu nezabudla a bála sa, že sa k ním dostane to, čo sa udialo medzi ňou a Martinom.

A kde vlastne trčí? Jedna z otázok, ktorá ju doteraz trápila, pretože Martin a ani oni sa tu vôbec neukázali. Alebo má také šťastie, že jej Boh dopraje aspoň kúsok šťastia, keďže to čo pre ňu spravil doteraz sa jej ani zďaleka nepáčilo.

...

Doma sa nedialo nič zvláštne. Bob a John poskakovali sem a tam a pripravovali všetko potrebné na oslavu. Otec sedel na gauči a čítal noviny. Tváril sa, že táto akcia sa ho nijako netýka.

Monique sa zatvorila hore v izbe a sadla si na posteľ. Z neznámeho dôvodu sa cítila, akoby ju prešiel parný valec, ktorý jej pokazil aj náladu. Cítila sa zničene a unavene. A všetko to spôsobuje chlapec, ktorého ešte pred mesiacom z celej duše nenávidela. Ako je to možné? Na Bobove slová ani nechcela pomyslieť. Nechce, aby to tak bolo.

Okolo 7 večer sa pripravila, že vstane z postele a pôjde dole do obývačky, kde už sa len očakávalo na príchod mami a aj hostí. Zišla dole a postavila sa k dvom bratom, ktorí už nervózne očakávali na príchod mami. Monique zaujímalo, že na akú vec sa minulo jej 20 dolárov. Ale táto úvaha ju prešla, keď vo dverách zbadala mamu.

Všetci 4 zostali zarazení, pretože ich mama sa rukami opierala o stenu a zhlboka dýchala. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že niečo vypila. Monique si nebola istá, ale toto sa už mame raz stalo, pretože ten pocit sklamania tu už raz bol a ona na neho zabudla. Ale vrátil sa späť a Monique presne vedela, že to nie je výmysel.

- ...videla ako sa na chodbe svieti... zarazila sa... na chodbe sa vyzúvala jej mama z lodičiek... mohla si len domyslieť, že trošku viac pila... sadla si na predposledný schod a čakala kedy si ju všimne... čierne obtiahnuté čipkované šaty, vlasy mala v katastrofálnom stave a keď sa na ňu konečne pozrela, vôbec nevyzerala ako jej mama... výrazný červený rúž mala rozmazaný... čo sa to s jej mamou vlastne stalo?...-

Monique si všimla, že mama na nich upiera neveriacky pohľad. Do očí sa jej nahrnuli slzy a chcela sa rozplakať, pretože jej vzorná, slušne oblečená mama sa po nociach správala ako pubertiačka. Najviac ju zarazilo, že nebol ani večer a ich mama už je v takomto stave.

,, No čo pozeráte?! Uhnite mi z cesty! Odchádzam!" mama na nich skričala a zamierila si to do spálne. Otec ju potichu nasledoval, ale to nevydržalo dlho, keďže hneď na to Monique počula hádku rodičov. Bob a John tam stáli ako prilepený k podlahe. Zrazu všetko stíchlo a zo spálne vyšiel otec.

Už podľa jeho výrazu bolo vidieť, že je naštvaný. Potvrdil to aj silným buchnutím dverí. Bob sa vybral za ním a John spoločne s Monique zas za mamou do spálne.

Keď tam prišli uvideli, že na posteli leží kufor a mama do neho hádže svoje veci. Odísť myslela ako odísť preč od nás?

,, Mami, čo to robíš?!" prvý sa ozval John, ktorý na Monique zbadal, že jej došli slová.

,, Čo nevidíš? Odchádzam! Nemá zmysel tu ďalej ostáva," odpovedala mama opileckým hlasom a pritom sa aj potkla na koberci.

,, Takže ty nás len tak opustíš?" spýtala sa jej Monique, ktorá si prekrížila ruky na hrudi.

,, Odchádzam za lepším životom. Tak to je. Aj ty si jedného dňa uvedomíš, že si svoj život prežila pri takom nemehlovi ako je napríklad tvoj otec a odídeš. Aj tak si myslím že Charliemu nesiaha ani po päty," zatvorila kufor a kráčala s ním ku dverám.

,, Ak ťa ten Charlie raz sklame, tak zabudni, že sa vrátiš domov! Ak prejdeš tými dverami, už žiadny nebudeš mať!" zakričal na ňu John a mama sa zastavila pri dverách. Bez jediného slova ich otvorila aj zatvorila.

Monique až teraz spustila vodopád sĺz a schúlila sa v Johnovom náručí. Neverila, že to pre mamu bolo až tak jednoduché.

Ahojte. Čo hovoríte na dnešnú časť. Pôvodne mala byť kratšia, ale netuším ako sa mi podarilo napísať cez 1100 slov :D aj keď zajtra je škola. Chcem sa veľmi pekne poďakovať za krásnych 1300+ prečítaní. Ste úžastní ♥ aký máte pocit z toho, že Monique a Martin na seba nevedia zabudnúť ? A čo si myslíte o mame, ktorá ich tak zrazu opustila ? Komentujte a hlasujte :) som zvedavá na váš názor.