frozen [sk] [dokončené]

8. časť

Milovaní bratia, vyhýbanie sa a ,, daj mu pokoj"

...

Monique sa vždy najlepšie cítila, keď bola sama ďaleko od ľudí. Ale v tomto prípade jej musela postačiť aj vlastná izba. Žiadna výhra, ale vždy lepšie ako nič. Po tom incidente sa v škole neukázala dva dni a počas ďalších dvoch nemala v pláne vyliezť z postele. Samozrejme, to ako ju zmlátili, rodičom nedokázala povedať. Otec jej neustále klopal na dvere a vyhrážal sa jej rôznym spôsobom, ale to Monique nepresvedčilo.

,, Som chorá, tak mi láskavo dajte pokoj!" zakričala na nich, keď jej to už liezlo na nervy.

,, Mám zavolať doktora, zlatko? Je ti zle? Máš teplotu? Prosím, otvor, aby som ťa mohla skontrolovať," prihovorila sa jej mama, tým jej milým hláskom.

,, Potrebujem to len vyležať, tak choď preč!" Monique sa obrátila na druhú stranu postele a sledovala výhľad za oknom a počasie, ktoré nasvedčovalo tomu, že bude znova snežiť.

Niekde hlboko v podvedomí Monique vedela, že na mamu má právo kričať a povedať jej zlé veci. Netušila ako je to možné. Veď mama jej nič neurobila a aj tak má chuť, zabiť ju z nejakého vážneho dôvodu.

Možno to bolo tou samotou. Bolesť hlavy pripisovala k neustálemu plaču a pocit, že každú chvíľu bude zvracať zas nedostatku jedla a vody.

Ale tieto dôvody nemali nič spoločné s jej zdravotným stavom.

...

,, Monique?" strhla sa zo spánku, pretože sa jej zdalo, že počula svojho brata Boba. Ale to bolo nemožné, pretože Bob bol na Floride a doma sa neukázal celých 5 rokov.

,, Si v pohode?" to nie je možné. To bol zas hlas Johna. Ten John, ktorý študoval v Miláne a pohŕdal týmto mestom. Ako sa sem dostali?

Bez rozmýšľania zo seba zhodila deku a utekala k dverám. Skoro sa zabila na veciach, ktoré mala porozhadzované po izbe. Monique pootočila kľúčom a otvorila ich.

Okamžite sa hodila do objatia dvoch starších bratov, ktorí ju zachytili v obrovskom medveďom objatí. Keďže obom siahala po plecia, pripadala si, že je na najbezpečnejšom mieste. V objatí ich držala tak silno, až si neuvedomila, že zadržiava dych. Nakoniec vydýchla a pustila ich. Oboch si prezerala od hlavy až po päty.

Bob mal dlhšie kučeravé vlasy ako John, bol aj o niečo vyšší a samozrejme aj o 3 roky starší. Zatiaľ čo Bob sa usadil na Floride, našiel si trvalú prácu, nemal dôvod vrátiť sa späť. John ako pravý študent vysokej školy, ktorá bola čo najďalej od (podľa neho) prekliateho mesta, si užíval život a párkrát ho aj zatkli. On si z toho ťažkú hlavu nerobil a ďalej chodil na večierky, pretiahol všetko čo sa hýbalo a kašľal na mamu a otca, čo si o tom budú myslieť. Monique pripomínali dva protiklady. Bob bol ten dobrý starší brat a John zas ten zlý. Ale oboch ľúbila a nevedela si predstaviť lepších bratov. A to nasvedčovalo aj tomu, že sú tu, aj keď nevedela prečo.

Bob ju bez varovania zdvihol a hodil si Monique na rameno ako vrece. Prešiel s ňou do izby a John kráčal za nimi. Zatvoril za nimi dvere a smial sa po celý čas. Bob ju zhodil na posteľ a skočil vedľa nej. John skočil na posteľ tiež, takže Monique mala po oboch stranách bratov. Spoločne sa smiali 5 minút, až kým si Monique uvedomila, ako sa cítila, keď tu neboli. Úsmev jej zamrzol a do očí sa jej natlačili slzy.

,, Hej, no tak, čo sa deje?" spýtal sa jej Bob, keď si všimol, že Monique potláča slzy.

,, Sama to nedokážem pochopiť," Monique sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Nemôže im povedať, že ju zmlátili. Ďakovala Bohu, že jej modrina pod okom zožltla natoľko, aby sa dala prekryť makeupom. Ale aj tak, keby sa to dozvedeli, najprv by zabili Martina a tú jeho bandu a potom ju, pretože im to nepovedala skôr. A tým, že na Martina pošle bratov, jej vôbec nepomôže. Samozrejme, že ich dokáže aj nechať zamrznúť, ale až taká krutá určite nie je.

,, Pozri, neviem ako ty, ale o 3 ráno mi zazvonil telefón. Volal mi otec a povedal, že sa mám vrátiť domov, pretože slečinka sa zatvorila do izby a je tam dva dni. Tak som sem letel prvým lietadlom," povedal Bob.

,, Mne zas volala mama, bol som na pláži a užíval si výhľad na jednu kočku. Och, mali ste vidieť tú postavičku..." John sa na nich pozrel a vedel, že ich pohľad nasvedčuje tomu, že toto nemusia počuť, ,, tak to vám porozprávam neskôr. Jednoducho povedané, mama mi zavolala, že nie si na tom v poriadku a nechceš nikoho pri sebe. Vraj nevidela inú možnosť, len zavolať mňa a toho tu, aby sme ti zlepšili náladičku," John pokrčil ramenami a pozrel sa hore na strop.

,, Takže mi nehovor, že sme tu chodili zbytočne a že sa netešíš, že sme tu," povedal Bob a ona sa na neho pozrela.

,, Zbytočné problémy," odvetila na to Monique.

,, Takže je v tom chlapec, že?" spýtal sa jej na to John a ona len slabo prikývla. Rozhodla sa im povedať toľko, aby ho nezmlátili skôr, kým sa o to nepokúsi sama.

,, Môj skromný názor znie, že by si si mala nájsť kamarátku, pretože ja na toto nemám. Bob mal byť skôr tvoja sestra," John sa zasmial spolu s Monique. Bob sa tváril urazene a pozeral sa hore.

,, Nejde o vec lásky, len to nie. To by bol otras! Je tu jeden, ktorý ma neskutočne vytáča a niekedy mám chuť nechať ho zmraziť, len aby mi dal pokoj," priznala sa Monique.

,, Prečo mám chuť rozmlátiť mu hubu?" spýtal sa sám seba John.

,, Najradšej by som to aj urobila, ver mi. Ale v poslednom čase ma aj trošku desí. Vždy, keď ho vidím, tak ... och! Ani neviem ako sa mám cítiť!" Monique sa prevalila na brucho a bradu si podoprela vankúšom.

,, Si si istá, že v tom nie je nič viac?" spýtal sa jej Bob, ktorý sa posadil vedľa nej. Monique pri jeho otázke, ani nevie prečo, zaváhala.

,, Nie! Nič viac! Len číra a nefalšovaná nenávisť!" povedala to skôr sama, aby sa presvedčila, aj keď pochybovala.

....

Nakoniec ju John a Bob presvedčili, aby sa vrátila do školy. S obrovskými pochybnosťami, ale aj tak vkročila na ten pozemok. Na tvár si naniesla toľko makeupu, aby nebolo vidno modrinu pod okom a obliekla si čierne nohavice s dierami na kolenách a k tomu košeľu s dlhým rukávom. Po celom tele mala modriny a tak sa to snažila skryť čo najlepšie. Počas toho, ako kráčala cez chodbu, neustále sa okolo seba obzerala, či náhodou neuvidí jeho alebo tú jeho partiu.

Už z diaľky videla svoju skrinku, preto sa k nej premiestnila, čo najrýchlejšie. Keď ju otvorila, na zem vypadol biely papier. Zdvihla ho a prečítala si odkaz.

Učebňa č.5, ináč sa ti niečo stane.

Vedela od koho to je, a tak s roztrasenými rukami papier vyhodila do koša neďaleko jej skrinky a vybrala sa do učebne č.5.

....

Monique stála pre dverami a s obavami siahala na kľučku. Ale dvere sa otvorili skôr. Stál tam ten, ktorý ju zatiahol do uličky. Potiahol ju dovnútra a zatvoril dvere. V učebni boli všetci z partie, ale Martin nikde. Monique pocítila paniku a strach a v krajnom prípade si myslela, že vyskočí z okna, keďže boli na 2 poschodí, tak tento nápad ihneď zavrhla. Postavili ju do stredu miestnosti a všetci piati sa rozostúpili okolo nej.

,, Takže ujasníme si to," povedal jeden s copíkom a vykročil k nej.

,, Drž sa od Martina, čo najďalej! Totálne zmäkol! Vyhýbaj sa mu a my ti dáme pokoj. Rozumela si?" Monique sa neodvážila povedať jediné slovo , preto len slabo prikývla.

,, My sa pokúsime opraviť to, čo si ty zničila!" ozval sa ďalší a s týmito slovami vyšli z učebne. Monique predychávala to, čo teraz zažila a snažila sa upokojiť. Veď sa mu vyhýba! Nechápala ako to myslel tým, že Martin zmäkol, pretože k nej bol hnusný stále. Môže sa to ešte viac skomplikovať? Tak sa zdá, že môže.

Takže... čo hovoríte na nové postavy? Bob a John? A čo sa to deje s Martinom? Chcem sa poďakovať za komentáre a vote k predošlej časti ste úžasní :D a ospravedlňujem sa, že časť je tak neskoro :D takže čo si o tejto časti myslíte? Budem vďačná za každý jeden komentár a vote :D