frozen [sk] [dokončené]

27. časť

Martin nemal na výber a rozbehol sa za Monique, ktorá utekala za neznámym objektom. Kričal na ňu, pretože sa ju snažil zastaviť, ale bola ako utrhnutá z reťaze. Bola rýchlejšia ako on, preto bola pred ním poriadny kus cesty. Neprestával na ňu kričať a utekať za ňou. Jej cesta smerovala skoro po celej dĺžke ulice. Monique sa ho snažila ignorovať a zahla za roh. Pokúšala sa nestratiť ryšavé vlasy z dohľadu aj keď jej dochádzal vzduch a začala lapať po dychu. V hlave si neustále opakovala, že ju nesmie stratiť. Nevedala povedať odkiaľ to vie, ale na sto percent si bola istá tým, že ona je jedno z dievčat. Ťahalo ju k nej zvláštne puto a to bol aj dôvod prečo utekala aj vo chvíli, keď nevládala. Dievča znovu zahlo za roh a Monique ju nasledovala. Zrazu zastala a ztuhla. Martin dobehol a zastavil sa vedľa nej. Jeho pozornosť upútalo dievča, ktoré malo vystretú ruku pred sebou a na tvári odhodlaný výraz.

,, Čo po mne chcete!" zakričalo dievča s ryšavými vlasmi. Monique počula v hlase náznak strachu aj napriek postaveniu jej tela. Vystreté telo znamenalo, že na vonok sa ničoho nebojí, ale bol to len klam, pretože ak sa za vami rozbehnú dvaja neznámi ľudia a neviete, čo od nich máte čakať, je tu dôvod na strach. Monique aj Martin sa snažili predýchať šialený beh, ktorý pred chvíľkou zažili. Keď sa Monique spamätala, pokúsila sa k nej priblížiť.

,, Urobíš ešte jeden krok a ublížim ti," povedala a ešte viac sa vystrela. Martin sa podopieral o kolená, ale keď počul tie slová, vystrel sa a ztuhol. Bol to pre neho zmätok a ak sa za ňou rozbehla Monique, musí to byť dievča so schopnosťou.

,, Nechceme ti ublížiť," Monique taktiež vystrela ruky a na malú chvíľku sa pozrela na Martina.

,, Tak prečo ste za mnou utekali?" spýtala sa s vážnym tónom.

,, Musím sa s tebou porozprávať," povedala Monique a dúfala, že napätie, ktoré tu bolo, opadne. Teraz, keď pri nej stála tak blízko, nepochybovala o tom, že je výnimočná. Priam to z nej vyžarovalo.

,, Čo odo mňa chcete?"

,, Si výnimočná. Viem, že máš schopnosť," odhodlala sa ísť rovno k veci.

,, Ako?" jej výraz sa zmenil a aj jej ruka opadla, ale stále bola vystretá pred ňou.

,, Mám ju aj ja. Chápeš? Som rovnaká ako ty a potrebujem ťa," povedala Monique.

,, Nebuď smiešna. Ako ti to mám uveriť?" spýtala sa s úsmevom na tvári. Monique začala rozmýšľat, ako by jej to mohla dokázať, až našla čo hľadala.

,, Vidíš tu mláku?" ukázala na miesto, kde sa postupne roztápal sneh. Dievča sa pozrelo vedľa seba, keďže mláka bola od nej len pár desiatok centimetrov. Martin to celé sledoval v pozadí a videl ako Monique vystrela ruku na mláku. Priamo pred očami mu začala zamŕzať tak rýchlo, že v sekunde sa zmenila na kus ľadu, ktorý sa začal šíriť aj ďalej, až k nohám neznámeho dievčaťa, ktoré to celé sledovalo.

Dievča neveriacky otvorilo ústa, akoby neverilo tomu, čo sa stalo.

,, Teraz mi už veríš?" spýtala sa jej Monique a sledovala ako jej ruka už nebola vystretá, ale bola pozdĺž jej tela. Dievča nepovedalo nič, len prikývlo. Pár sekúnd sa pozerala na teraz už zamrznuté miesto a potom sa pozrela na Monique.

,, Poďte so mnou," nič viac už netrebalo povedať a Martin s Monique nasledovalo dievča, ktoré bolo pred nimi a kráčalo pomaly cez uličku.

...

,, Môžem vedieť tvoje meno?" spýtala sa jej Monique, keď už kráčali hodnú chvíľu.

,, Leona," povedala s chladným tónom hlasu a neprestala kráčať.

,, Teší ma. Ja som Monique a toto je Martin," povedala a nasledovala Leonu až ku veľkým kovovým dverám. Mohla len hádať, kde sa nachádzali, pretože prešli toľko uličiek, ktoré boli za budovami až sa nakoniec vykašľala na zapamätanie si cesty. Leona otvorila dvere a Monique vošla ako prvá. Počkala, kým ich Leona zavrie a nasledovala ju hore po schodisku, ktoré obklopovali tmavé steny z betónu. Nakoniec vyšli na malú kovovú plošinku, kde boli ďalšie dvere. Leona ich otvorila a Monique sa ocitla v obrovskej miestnosti bez akejkoľvek steny.

Hneď v prostriedku boli dve veľké biele gaučovky a pred nimi bol obrocský televízor na holej stene z tehál. Napravo od nich bola v rohu strčená malá kuchyňa a vedľa nej zas malý stôl s dvoma stoličkami. Naľavo bola zas veľká posteľ a pri nich neboli skrine, len vešiaky. Jasne bolo vidno, že tu býva aj chlap, keďže na vešiaku neboli zavesené len dámske kúsky. Skoro celú stenu za posteľou tvorili až po strop vysoké okná. Dokonalé miesto, ktoré bolo zariadené veľmi útulne, ale zároveň aj moderne. Vôbec mu to neubúdalo z jeho kúzla.

Zatiaľ čo sa Monique a Martin usadili na gauč, Leona niečo pripravovala v kuchyni.

,, Chcem vedieť všetko čo vieš," povedala Leona a na malý stolík položila hrnčeky čaju.

,, Najprv chcem vedieť akú máš schopnosť," povedala Monique a pozrela sa na Leonu.

,, Toto," povedala a ukázala na sviečku, ktorá bola položená na stolíku. Sviečka sa rozhorela, ale nezapálila sa len ona, ale aj ďalšie dve vedľa televízora. A to nebolo všetko. V jej hrnčeku začala vrieť voda.

,, Dokážem zapáliť oheň, ale aj priviesť hocičo k varu alebo niečo roztopiť," povedala to akoby jej schopnosť bola bežná. Monique sa pozrela na Martina, ktorý z údivu nedokázal povedať ani slovo.

,, Vieš niečo o tom, že si potomkyňa 4 duší?" chcela si overiť či niečo vie.

,, Potomkyňa čoho?" pozrela sa na ňu s pohľadom, že jej asi preskočilo.

,, 4 duše mali presne tú istú schopnosť ako ty alebo ja a existujú ešte ďalšie dve dievčatá, ktoré musíme nájsť,"

,, Pozri, ja viem len to, že túto schopnosť mám odvtedy, čo si pamätám a viem aj to, že vďaka tej schopnosti ma moji rodičia vyhodili na ulicu v pätnástich rokoch. Ak by nebolo Drewa asi by som tam bola doteraz,"

,, Takže nevieš nič ani o svojom ochrancovi?"

,, Čo to tu melieš za somariny?" povedala s úsmevom na tvári Leona.

,, Človek, ktorý ťa má ochraňovať a je to niekto, kto je tvojmu srdcu najbližší a má niečo strieborné," povedala Monique.

,, Jediný, kto je mi nabližší je Drew,"

,, Má niečo strieborné, čo si nemôže dať dole, ale ty pri tom cítiš, že je to magické?" spýtala sa jej Monique.

,, Ako to môžeš vedieť?"

,, Tak má?" Monique postupne dochádzala trpezlivosť.

,, Raz v noci mal na ruke prsteň a ten nemôže dať dole, ale keď sa na neho pozrieš bližšie, je na ňou vyryté niečo podobné slnku. Takže on je môj.... čo vlastne je?" spýtala sa s nechápavým výrazom.

,, Ochranca. Tak isto ako je tuto Martin. Sľubujem, že všetko lepšie pochopíš, keď pôjdeš so mnou a ja ti niečo ukážem," povedala a postavila sa z gauča tak isto ako aj Martin.

,, To ako teraz?"

,, Teraz. No tak vstávaj," povedala Monique a namierila si to ku dverám, ale tie sa pomaly otvorili a ocitol sa v nich chlap. Monique mu dávala najviac 22 rokov. Musí to byť Drew. Pozrel sa na Martina, Monique a aj Leonu a na tvári mal zmätený výraz.

,, Ty ideš s nami" povedala Monique a nečakala na jeho slová. Spoločne s Martinom ho obišli a namierili si to dole po schodoch, kde čakali na Leonu a Drewa.

Ahojte :) ďalšia časť je na svete a je to znova po 24. hodinách. Najviac ma dokážu nakopnúť tie vaše komentáre. Chcem sa samozrejme poďakovať zato, že story sa ukázala na 9. mieste :3 ďakujem ♥
Takže aký máte názor na túto časť? Čo hovoríte na neznáme dievča menom Leona? Môžete si všimnúť, že kopa vecí nie je vysvetlených, ale je 00:45 a nechce sa mi už ďalej písať, takže si musíte počkať na ďalšiu časť :3 hlasujte, komentujte a ďakujem, že to čítate ♥