frozen [sk] [dokončené]

25. časť

Domov prišla ako zvyčajne. Už pri otvorení dverí, cítila vôňu jedla. Po dnešnom dni sa jej na tvári konečne ukázal úsmev. Vstúpila do domu a vyzula sa. Pomaly prešla do kuchyne, kde stál Bob pri šporáku s pivom v ruke. Monique prišla k nemu, pozdravila ho a objala. Bob jej objatie opätoval a daroval jej bozk na čelo. Nechcela mu klásť otázky, prečo varí. Po dlhom čase vyzeral spokojne a preto nechcela prerušiť túto chvíľku. Zrazu sa John vyrútil z obývačky a pri uchu si držal mobil a po celý čas sa usmieval. Keď dotelefonoval prišiel k nim bližšie a jeho úsmev sa zväčšil.

,, Všimli si moju prácu a ponúkli mi zamestnanie!" zrazu zakričal a začal sa smiať. Monique to vyľakalo a keď sa pozrela na Boba, ten sa tiež usmieval. John ich z ničoho nič objal oboch a neprestával sa smiať. Monique pripomínal dievča, ktorému napísal chlapec. Veď viete tá reakcia, pane bože on mi napísal! Presne takto vyzeral John.

,, No ták. Povedz nám niečo viac," povedala, keď sa John odtiahol a zo srandy ho udrela do ramena. John sa nadýchol a ešte viac sa usmial.

,, Je to v San Franciscu. Boli priam nadšení z môjho plánu samostatného domu. Je to najlepšie štúdio a ja som ani neuvažoval, žeby sa mi tam podarilo dostať. Ale! Časy sa menia a som tam. Mám začať už na ďalší týždeň," poskakoval ako malé decko po celej kuchyni a obaja ho pozorovali. Aj keď si uvedomovala, že John odíde na druhú stranu tejto krajiny musela priznať, že je naozaj talentovaný a tým, že študoval architektúru je to pre neho obrovský úspech. Síce sa nachádzali v naozaj hroznej situácii, ale túto ponuku si John nemôže nechať ujsť.

,, Takže odchádzaš?" spýtala sa ho. John sa k nej priblížil a opäť ju objal.

,, Zdá sa, že áno. Nechcem odísť, ale asi je to moja jediná šanca," stále ju nepustil z medvedieho objatia.

,, Budeš mi chýbať," povedala. John ju objal silnejšie a po chvíli ju pustil. Bob mu podal ruku a poprial mu veľa šťastia.

,, Idem to ešte oznámiť otcovi," zrazu sa otočil a odkráčal z kuchyne. Monique sa do očí tlačili slzy, ale snažila sa ich zakryť. Smutne sa pozrela na Boba a taktiež odišla. Rozhodla sa, že pôjde do izby a tam si trošku pospí. Po takomto dni si myslela, že už ju nič neprekvapí, ale to ešte netušila, čo ju čaká.

Keď si myslela, že na ňu prichádza spánok, zrazu pri dverách zazvonil zvonček. Bob na ňu zakričal, že nech niekto pôjde otvoriť, pretože má plné ruky práce. Monique si povzdychla a postavila sa z postele. Keď kráčala dole po schodoch uvidela ako ide John. Ale zastavila ho zo slovami, že otvorí ona.

Pred dverami sa zastavila, pretože mala divný pocit. Zrazu ju pohltil strach, ale prekonala ho a chytila kľučku. Za dverami stál Martin a na tvári mal divný výraz. Zmes zmätku, strachu a únavy. V hrdle sa jej utvorila hrča a ostala stáť zarazená na mieste.

,, Musím s tebou hovoriť," ozval sa Martin. Monique počula v jeho hlase divný tón, ale nič nepovedala a pustila ho dnu aj keď z toho mala vážne divný pocit. Jeho návšteva bola nečakaná a hlavne po dnešku, keď sa dozvedela, že je jej ochranca.

Monique ho zaviedla do svojej izby a pripomenulo jej to situáciu kedy k nej prišiel a povedal jej, že sa do nej zamiloval ešte keď boli priatelia. Zaujímalo ju aký dôvod má dnes. V izbe ostali obaja stáť a nepovedali ani slovo. Nevedeli ako začať.

,, J-ja potrebujem si niečo overiť," ozval sa zrazu Martin. Monique zdvihla obočie a pozrela sa na Martina, ktorý mal sklonenú hlavu a hral sa so strieborným náramkom.

,, Tak hovor," vyzvala ho Monique a Martin sa konečne na ňu pozrel.

,, Včera sa mi sníval sen so ženou a bol to sen aj o tebe. Dneska sa to zopakovalo a od včerajšej noci mám na ruke tento náramok a nemôžem ho dať dole. Vravela, že máš sestry a schopnosť a si nebezpečná. Vraj mám byť tvoj ochranca a mám ťa chrániť. Prosím, možno si o mne teraz myslíš, že som blázon, ale neviem, čo som mal urobiť. Tie sny boli tak živé a jednoducho som sem musel prísť a nemám ani najmenšie tušenie, prečo som to urobil," videla na ňom, že je neskutočne nervózny, keďže si rukou zahrabol do vlasov a prechádzal sa z miesta na miesto.

To, čo jej tu Martin hovoril ju aj z polovice prekvapilo, ale zas nevyvádzala kvôli tomu. V tomto stave ho vôbec nesledovala rada. Mal pravdu a ona mu ju jediná dokázala potvrdiť. Ale veď mu to chcela povedať úplne inak, než takto. Nezaslúži si snáď aspoň chvíľu pokoja?

Váhala. Netušila či mu to má povedať teraz alebo ešte trošku ho oklamať. Skončí sa to takto? Nepredstavovala si, že to bude až tak jednoduché. Ešte sa celkom nezmierila so situáciou, že Martin je jej ochranca a už mu má povedať svoje tajomstvo.

Pozerala sa na neho s ľútosťou v očiach a nadýchla sa. Nedokáže ho ďalej trápiť. Veď ho predsa ľúbim. Rozhodla sa.

,, Martin," jeho meno vyslovila potichu. Pozrel sa na ňu pohľadom, že má od nej čakať len to najhoršie. Povie mu, že sa zbláznil.

,, Počkaj," nadýchla sa priblížila sa k nemu.

,, Tá žena mala pravdu," povedala to tak potichu, že ak by nestál pri nej, nepočul by ju.

,, Čo?" bol zmätený. Čakal, že všetko poprie, ale toto?

,, Naozaj mám moc, ktorú nikto nechápe. Nevedia o nej ani bratia a otec. Žena, ktorú si v tom sne spoznal musela byť Luna. Vytvorila 4 dievčatá, ktoré mali zvláštnu moc, ktorá sa začala dediť. A ty si môj ochranca," netušila ako mu to má povedať. Krátko a stručne. Martin pochyboval o tom, že nejakú moc má. Veď toto je normálny svet, kde nečakal, že dievča, ktoré ľúbi je blázon.

Monique na ňom videla, že jej neverí, preto sa otočila vzala pohár, ktorý stál na stole a odišla do kúpeľne, kde ho napĺnila vodou. Vrátila sa späť a sledovala Martina, ktorý stál na mieste a pozoroval ju.

,, Podrž to," do rúk mu vložila pohár s vodou a usmiala sa. Bolo jej už všetko jedno. Nech sa stane, čo sa má stať.

,, Prosím nekrič. Mám tu rodinu, ktorá o tomto nevie. Jasné?" Monique nečakala na jeho súhlas. Ruku nastavila pred pohár a sústredila sa na vodu v ňom. Cítila ako jej cez ruku prúdi energia a zatvorila oči. Keď ten zvláštny pocit cítila až v končekoch prstov, otvorila oči. Pohľad najprv hodila na pohár a hneď nato na vystrašený výraz Martina.

,, Ako?"

,, Vravela som ti, že mám moc, ktorú nikto nechápe," nedokázala sa na neho ani pozrieť. Určite si o nej pomyslel, že je monštrum. Martin stále v ruke držal pohár, ktorý nebol zo skla ináč by už dávno praskol.

Monique čakala, že sa jej začne báť, ale to čo prišlo ju úplne zmiatlo.

,, J-je to úžasné," ozval sa Martin s radosťou v hlase a zamrznutý pohár položil na stolík. Monique sa mu pozrela do očí a trošku sa usmiala. Martin nepovedal ani slovo a svoju dlaň položil na jej líce. Monique od šťastia privrela oči a užívala si jeho dotyk. Dlaňou jej pomaly prešiel od líca, krku, ramena, po celej dĺžke ruky až k jej dlani. Jej ruka oproti jeho bola tak maličká. Martin ju chytil za ruku a druhú ruku jej položil na pás pričom si ju pritiahol bližšie. Zrazu na svojich perách ucítila tie jeho. Mala pocit, že v bruchu má ohňostroj a motýle v jednom. Myseľ jej prestala pracovať, pretože sa sústredila na jeho pery a ich pohyb. Rukami mu vošla do vlasov a jemne mu za ne zaťahala. Bozk sa stával čoraz vášnivejším a obaja si uvedomovali, že práve toto im chýbalo.

Ahojte :) prichádzam s novou časťou a chcem sa strašne rada poďakovať za komentáre k predošlej časti. Dúfam, že táto časť nesklamala, ale potešila, keďže no veď uvidíte v ďalšej časti. Budem rada za každý komentár/názor k tejto časti a aj hlasy potešia. Tento príbeh sa ocitol na 12. mieste vo fantasy za čo som vám nesmierne vďačná. 2. séria je už premyslená a máte sa na čo tešiť :) bude to niečo iné ako toto :) majte sa