frozen [sk] [dokončené]

28. časť

,, Vysvetlíš mi, čo to má znamenať?" spýtal sa Drew, ktorý stál vo dverách. V tomto byte boli dvaja ľudia a nepoznal ich. Neznáme dievča, ktoré sa k nemu ozvalo, malo kuráž. V živote ju nevidel a ona sa zachovala akoby sa poznali roky. Ešte stále stál na mieste a Leona si vzala tašku a chcela odísť z bytu, ale zadržal ju svojou rukou.

,, Jasne som ti povedal, že z tohto priestoru nesmieš vychádzať. Ja odídem len na pár minút a ty tu máš hostí, ktorí ťa očividne poznajú. Myslel som, že nikoho nemáš," hovoril pomaly a so starostlivosťou v hlase.

,, Netreba sa ničoho obávať. To dievča má podobnú schopnosť ako ja, chápeš? Už sa nemusím schovávať. V tomto byte som strávila až príliš veľa času a ak by som z neho nevyliezla, nikdy by som sa nedozvedela, že niekto podobný ako ja existuje," svoju ruku priložila na jeho svalnatú hruď, postavila sa na špičky a darovala mu maličký bozk na líce.

,, Ideme?" nadvihla obočie a usmiala sa na neho. Drew len prikývol a otočil sa, aby vyšiel z dverí, kde doteraz stál. Jeho obavy boli len o tom, že sa Leona z jej horlivou povahou preriekne a ľudia ju budú odsudzovať presne tak isto ako jej rodina. Nebolo pre neho ľahké nechávať Leonu doma s vedomím, že nemôže odtiaľ vyliezť.

Miloval ju taktiež ako aj ona jeho. Len vďaka tomu dokázala prežiť 5 rokov zatvorená a ukrytá pred svetom.

...

,, Som jej ochranca?" spýtal sa Drew, keď kráčali smerom k domu Monique. Cez množstvo uličiek sa dostali bez problémov, a aj keď Drew mal veľa otázok, Monique s Martinom sa snažili odpovedať najzrozumiteľnejšie ako sa len dalo. Taktiež ani Leona nebola ticho a pýtala sa ohľadom toho ako sa Monique dozvedela, že má moc a ako je možné, že už ako malé dievčatko dokázala skrývať tak veľké tajomstvo.

Monique si uvedomila, že to ,čo prežívala v detstve nebolo ľahké. Svoju schopnosť zistila, keď omylom jej v ruke zamrzol kvet. V tej chvíli spoločne sadili s mamou kvety pred domom a niečo jej zakázala. Nahnevala sa a kvet jej v ruke zamrzol. Vtedy si myslela, že to bol omyl a utiekla do izby, kde sa zatvorila. Chcela si overiť či má naozaj magickú schopnosť a nechala zamrznúť rôzne maličkosti okolo seba. Bola vystrašená sama zo seba a už ako dievčatko vedela, že toto si nechá pre seba.

,, Necítila si sa niekedy osamelá? Nemala si niekedy chuť povedať niekomu o tom?" zrazu sa pri Monique objavila Leona a na tvári mala úsmev.

,, Samozrejme, že boli aj také chvíle. Bol to môj svet v ktorom som bola sama a ak by som to niekomu povedala, nevedela by som aká by bola jeho reakcia. Veď si priznajme, že toto je úplne iný svet a ľudia do neho nepatria," povedala Monique a pozrela sa na topánky, ktoré kráčali ďalej po snehu.

,, A ako si sa spoznala s Martinom?" spýtala sa a Monique sa vystrela. Pozrela sa na neho, ale on kráčal pred nimi a počúval niečo, čo mu hovoril Drew.

,, Je to už asi 10 rokov čo sa poznáme," neprestala sa na neho pozerať a pritom sa usmiala. Uvedomila si, čím všetkým si museli prejsť a nakoniec skončili spolu a majú medzi sebou puto, ktoré nikto nezničí. Keď Leona nič nepovedala, Monique pokračovala ďalej.

,, Mala som asi 9 rokov, keď sa jeho rodina nasťahovala o pár domov ďalej. Bol nový a sám. Ja som bola tiež sama, preto som sa k nemu raz prihovorila a ako deti sme sa spolu hrávali. Boli to úžasne časy. Stali sa z nás najlepší kamaráti na život a na smrť. Ale mala som to svoje tajomstvo a keď som dospievala, bolo to horšie. Nechcela som sa s ním stretávať a ignorovala som ho. V 15 rokoch som si uvedomovala, že čo ak sa niečo pokazí, ale nestalo sa. Nejako som sa cez to obdobie preniesla a naše priateľstvo sa obnovilo. Na strednej začal chodiť s jeým dievčaťom, a aj keď som vedela, že sa s ním len hrá a využíva ho, chcela som mu povedať nech ju nechá, ale pohádali sme sa kvôli nej. Za jeho hlúposť som ho nenávidela a tak to trvalo až doteraz. Až raz mi povedal, že sa do mňa zamiloval ešte vtedy, keď sme boli priatelia a teraz sa stal ešte mojim ochrancom. Neviem. Je to zvláštne, že sme spolu," Monique sa usmievala od ucha k uchu a keď sa Martin na malú chvíľu pozrel na ňu, sklopila pohľad späť na zem a Leona sa zasmiala.

,, Nie je to zvláštne. Je to priam až magické," povedala Leona a mala pravdu.

...

Keď Monique otvárala dvere od domu, na chodbe zazrela 2 kufre. Takmer zabudla, že jej brat odchádza, ale tou myšlienkou sa nechcela ďalej zapodievať. Všetci pomaly kráčali po schodoch hore do izby, kde Monique za nimi zatvorila dvere. Na posteli uvidela ako sa váľa obrovská kniha a vzala ju do ruky. Drew s Martinom sa posadili na posteľ, zatiaľ čo Monique podala knihu Leone. Monique v knihe nalistovala stranu, kde našla znaky, ale hľadala niečo iné. Keď prezerala aj ďalšiu stránku, konečne našla to čo hľadala.

,, Drew ukáž mi prsteň," pristúpila k nemu, a aj keď bol ponorený v rozhovore s Martinom, hodil na ňu zmätený pohľad, ale bez rečí jej podal ruku na ktorej bol prsteň. Monique si ho obzrela lepšie a uvidela na ňom slnko.

,, Mala som pravdu. Si potomok leta," povedala a usmiala sa. Vrátila sa späť k Leone, ale stalo sa niečo zvláštne. Keď Monique pretočila na ďalšiu stranu tej obrovskej knihy, medzi stránkami sa ocitol náhrdelník. Bol podobný tomu, ktorý mala Monique, ale ten mal ako prívesok slnko.

Keď ho Leona chytila a obzerala si ho z každej strany, Monique niečo pocítila v rukách. Opakuje sa to. Pocit sa premiestnil z rúk do dlaní až do prstov. Znova pocítila tisíce ihiel, ktoré neprestávajú s bolesťou. Do očí sa jej nahrnuli slzy a aj keď sa snažila udržať na nohách, doslova sa jej podlomili kolená a spadla na zem. Martin sa okamžite postavil z postele a chytil ju do náručia. Nechápal, čo sa deje. Videl len ako Monique plače a ruky sa jej trasú. Vzlykala mu do trička.

,, Prosím! Nech to prestane!" takú bolesť už veľmi dlho necítila a nedalo sa to nijako presnejšie opísať. Zrazu ju pohlcovala tma a naposledy sa pozrela na Martina.

,, Monique?! Monique!" nevnímal svet okolo. Snažil sa zobudiť Monique, ktorá mu ležala v náruči a mala zatvorené oči. Čo sa to s ňou deje?!

Takže ahojte :) chcem sa ospravedlniť, že časť nebola sakramensky dlho a mrzí ma to. Boli tie tropické teploty a ja som bola príliš lenivá :)

Nová časť so zvláštnym koncom a ja som zvedavá na váš názor, čo si o tomto konci myslíte. Je trošku nudnejšia a tak som urobila ďalší krok a v nasledujúcej časti očakávajte osobu, ktorú možno nikto čakať nebude :D

Hlasujte a komentujte poteší ma to. :3 majte sa ♥