frozen [sk] [dokončené]

6. časť

Večera na nepriateľskom území, ,, čo sa to s ním deje " a vyhrážanie sa

...

Monique kráčala po ulici po boku svojej mamy a otca. Mali namierené na ďalšiu zbytočnú večeru na nepriateľskom území. Tým sa myslí dom, kde býva Martin. Po dvoch dňoch presviedčania sa Monique nepodarilo vykrútiť sa z toho. Ako ináč ? Jej mama omieľala dookola to isté. Hlavne nech neurobí scénku ako minule. Ale Monique nemala ani len tušenie, o čom hovorí. Naposledy takúto večeru prežila pred viac ako 3 rokmi. A to je už čo povedať. Jej otec nevnímal, čo sa okolo neho deje a sledoval cestu pred sebou. Bolo na ňom vidieť, že tento večer chcel stráviť pozeraním hokeja.

Monique sa ani len nenazdala a jen mama zazvonila na zvonček. Otvorila im Evelyn, ktorá celá natešená objala Monique medvedím objatím, ktoré pre ňu bolo ako škrtenie. Martin stál v pozadí toho všetkého a pozoroval ju. Mala zvláštny pocit, keď sa na ňu pozeral tým svojím zvodným pohľadom. Len nadvihla obočie a škodoradostne sa usmiala.

Večera, ktorú pripravila Evelyn, bola vynikajúca. Určite sa v kuchyni vyznala lepšie ako jej mama. Po celý čas bola Monique vzorná, neodvrávala a zdvorilo odpovedala. Dokonca to bolo vidno aj na jej mame, akoby jej spadol kameň zo srdca. Všetci si nalievali úžasné víno a rozhovor na úrovni sa v rýchlosti, pod vplyvom alkoholu, premiestnil na trápne chvíle zo života. Ale pre Monique to až tak zábavné nebolo.

Po dvoch či troch pohárov vína, cítila v rukách triašku. Ruky stláčala a uvoľňovala, modlila sa, aby to prešlo. Neskôr pocítila miernu bolesť v dlaniach, takú akú mala vtedy, keď odišla zo školy a ocitla sa v lese. Prestala hrať úsmevy a ospravedlnila sa, že potrebuje ísť do kúpeľne. Monique vyskočila na nohy a rýchlym krokom smerovala k nej. Martin z nej po celý čas nespustil oči.

Monique sa zatvorila v kúpeľni a oprela sa o umývadlo. Triaške nechala voľný priebeh a tá jej smerovala po celom tele. Snažila sa ovládnuť, pravidelne dýchala, ale ani to jej nepomohlo. Veď predsa nemôže stratiť kontrolu a nechať zamŕznuť celú miestnosť. Monique mala pocit, že to naozaj urobí, ale niekto zaklopal na dvere.

,, Monique si v poriadku? Si tu zavretá viac ako hodinu," spoznala Martinov hlas. Prečo si robí starosť? Veď mu je ukradnutá, tak prečo cíti v jeho hlase strach? Nevedela to pochopiť. A určite sa mu nechcela ukázať v tomto stave.

,, Choď preč a daj mi pokoj," snažila sa mu to povedať čo najnormálnejšie, ale aj hluchý by počul ako sa jej triasol hlas.

,, Neodídem, pokiaľ mi neotvoríš," vedela, že na takéto hry nemá náladu a tak si rýchlo opláchla tvár a presunula sa ku dverám. Pomaly ich otvorila a sledovala Martina, ktorý pred nimi stál s fľaškou tvrdého alkoholu v ruke. Keď ju Martin zbadal, vytreštil oči. V jej pohľade bolo vidieť nervozitu a strach spolu.

,, Myslel som si, že sa budeš chcieť tak trochu odviazať. Naši sú stále v kuchyni a tak mi napadlo...jednoducho zahoď svoju nenávisť ku mne a vypime si," zdvihol fľašu pred seba a sledoval jej reakciu. Čakal, že ho pošle do hája, ale s tým, že súhlasila ani nerátal. Prinajhoršom by ho čakal trapas, ale bolo mu to jedno, pretože teraz ju už viedol do svojej izby.

Keď Monique vstúpila do izby, obzerala sa. Aspoň tu mohol poupratovať, pomyslela si. Obaja si sadli na posteľ a Monique ho sledovala, ako otvára fľašu. Nikdy si nemyslela, že táto návšteva sa zvrtne a skončí sa takto. Ani vo sne by jej nenapadlo, že raz bude k nemu milá, samozrejme všetko má svoje hranice.

Až, keď sa napila, uvedomila si, že toto je najdlhšie strávená chvíľa v pokoji a bez urážania jeden druhého. Ako neznášala tú hnusnú chuť alkoholu a zároveň milovala pocit tepla, ktorý ju oblial. Nikto neprehovoril ani jedno slovo. Postupne si začali fľašu striedať. Po niekoľkých kolách sa Monique snažila z nevysvetliteľného dôvodu postaviť, ale nohy ju sklamali a zvalila sa späť na posteľ. Svoj pohľad hádzala z Martina na strop a opačne. Prišlo jej to vtipné a tak sa začala smiať.

,, Prečo sa ku mne správaš tak hnusne?" tieto slová vypustila z úst skôr, aby ich stihla zastaviť. V tej chvíli to vôbec nebolo trápne.

,, Prečo sa ku mne správaš tak hnusne?" Martin zopakoval tú istú vetu a jeho opilecký hlas znova rozosmial Monique.

,, To je moja otázka, odpovedz,"

,, Nieže by som chcel, ale musím," hneď ako to povedal, Monique vedela, že na tom niečo bude. Ale jej mozog nedokázal spracovať viac informácii a tak sa prevalila na bok a hlavu si podoprela rukou. Mala priamy výhľad na Martina. Z ničoho nič sa usmiala.

,, Povedz mi nejaké tajomstvo. Prisahám, že to nikomu nepoviem," situáciu zachránil a zároveň aj zabil. Už mala na jazyku a chcela mu povedať o svojich schopnostiach, ale on ju predbehol.

,, Vieš o tom, že môj otec, nie je môj otec? Vlastne je ale nie otec ako otec, ale ako druhý. Vlastne nevlastný," jazyk sa mu plietol, ale Monique ho pochopila a z údivu otvorila ústa.

,, Môj skutočný otec je vo väzení. V chládku. Opustil nás. Bol som malý, ale teraz som veľký. Bol zlý a kradol a bol zlý. Som rád, že tu nie je," stále sa mu plietol jazyk. Ľahol si vedľa nej a zrazu zaspal. Nechápala ako dokáže zaspať. Hajzel. Idiot. Mala toľko otázok.

...

Na druhý deň v škole bol pre Monique utrpením. Bolo jej zle a bolela ju hlava. Nepamätá si ako sa dostala domov, ale to ju v tejto chvíli trápilo najmenej. Veľmi zreteľne si pamätá, čo sa udialo včera večer s Martinom. Aj keď si to nechcela priznať, páčilo sa jej ako bol včera k nej milý a aj opitý. Samozrejme, že k nemu nič nezačala cítiť. Možno pocítila maličký kúsok ľútosti, ale to bolo asi tak všetko.

Práve zazvonilo na hodinu, keď sa pobrala do učebne. Ale nečakane ju niekto chytil za ruku a ťahal ju mimo chaosu, ktorý sa čoraz viac stupňoval. Ani sa nemusela pozrieť kto to je, pretože iba Martin sa dokázal takto k nej správať. Z nejasného dôvodu sa začala hneď červenať, ale prešlo ju to, pretože ju Martin natlačil o stenu.

,, Takže teraz ma veľmi dobre počúvaj. Ak niekomu cekneš o tom čo som ti včera povedal, bol som opitý a bola to chyba, takže budeš držať hubu, pretože inak ti spravím peklo zo života. Je ti to jasné?!" nestihla mu ani len niečo povedať a on sa zvrtol na päte. Stála tam opretá o stenu a sledovala jeho chrbát, ako mizne z dohľadu. A ona k nemu cítila ľútosť. No jasné. Jej nenávisť k nemu sa ešte viac prehĺbila.

Nová časť, nový trailer. Pecka. Ospravedlňujem sa, že časť je pridaná tak neskoro ale vy to určite pochopíte. Takže aký máte názor na Martina pred a po? Ktorý Martin je lepší? Opitý či triezvy? Ak sa vám táto časť páčila budem rada za každý komentár a vote ♥