frozen [sk] [dokončené]

12. časť

Skutočná pravda, na dne a pozorovanie

...

Po tom čo ich mama odišla, všetci sedeli v obývačke a nikto nepovedal ani slovo. Otec pozeral do steny pred sebou. Bob bol rozčúlený a len tak-tak sa držal, aby nevybuchol. John držal v náručí Monique, ktorá jediná plakala, aj keď sa to snažila nejako potlačiť.
Už keď si myslela, že ju to pomaly prechádza, spomenula si na ňu a znova začala vzlykať.

,, Nemyslím si, že by si mala plakať pre mamu," z ničoho nič sa ozval otec. Všetci sa na neho pozreli a očakávali, čo sa z neho ešte vyvalí.

,, Ako to myslíš?" spýtala sa ho Monique s jej zachrípnutým hlasom.

,, Už od začiatku som mal podozrenie, že sa s ňou niečo deje, ale myslel som si, že jej pobláznenie prejde," otec sa zrazu pozrel na ňu. Monique v jeho očiach videla toľko smútku. Dostala sa z Johnovho objatia a pomaly sa postavila. Prešla ku otcovi a sadla mu na stehná, presne tak, ako to robila keď bola menšia a pevne ho objala. Na ramene pocítila niečo chladivé a uvedomila si, že to sú otcove slzy.

Bob sa postavil a bez slova odišiel pravdepodobne do svojej izby. John sa postavil tiež a nasmeroval si to do kuchyne. V obývačke zastali len oni dvaja. Monique si sadla vedľa otca a oprela si hlavu o jeho rameno. Ten ju objal s jeho veľkou rukou a takto sedeli chvíľu ticho.

Už si ani nepamätala, kedy naposledy takto boli osamote, ale tieto chvíle jej chýbali. Otec pre ňu znamel všetko a v tejto chvíli ho ľúbila ešte viac.

,, Zbadal som to možno pred rokom," otec prerušil ticho a chcel pokračovať ďalej.

,, Začala sa chovať tak nezodpovedne, až raz som počul jej rozhovor. Rozprávala sa s chlapom a neskôr som videl aj správy, vždy mu volala a písala. Raz, keď si bola preč, sme sa škaredo pohádali a vtedy mi povedala, že niekoho stretla. Vraj to pre ňu bolo malé rozptýlenie, ale je s tým už koniec. Samozrejme som jej neveril a mal som aj pravdu. Neprestala s tým a neskôr sa začala s tým chlapom aj stretávať. V jednu noc prišla domov opitá a prišla znova ďalšia hádka," otec sa na chvíľku odmlčal. Monique si spomenula na chvíľku, keď mama prichytila taktiež opitú. Podľa všetkého bola znova s tým chlapom ?

,, Jej vzťah trval niekoľko mesiacov a dnes mi znova povedala, že sa k nemu vracia. Vraj život so mnou nemá zmysel. Možno som bol naozaj tak hrozný manžel," odpovedal otec. Monique sa po jeho poslednej vete strhla a pozrela sa na neho.

,, Nemyslím si, že si hrozný. Si ten najlepší otec na celom svete a ak si to mama neuvedomila tak je potom slepá!"

,, Ďakujem, zlatíčko," jej otec sa usmial.

,, Zvládneš to?" Monique sa postavila ma nohy a otec prikývol. Monique mala teraz v celej veci jasno a neuveriteľne bola naštvaná na mamu.
...

Monique otvorila dvere na terasu a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Aj keď bola bosá, vyšla von. Stúpila na sneh, ktorý ju príjemne hladkal po pokožke a takto prešla ďalej až si sadla na schody, ktoré smerovali do záhrady. Vonku bolo -15°C a Monique sa práve tu cítila najlepšie. Sledovala ako postupne padajú vločky z oblohy a usmiala sa, aj keď sa jej chcelo plakať.

Slzy nenechali na seba dlho čakať. Monique sa stále pozerala hore a na líci cítila ako začína plakať. V krku sa jej začala tvoriť hrča a na to sa z jej úst predral vzlyk. Ako mi to mohla urobiť? Snáď jej bolo až tak zle pri nás? Ako sa mohla len tak bez sĺz a slov odpratať z našich životov? Čo jej tu chýbalo?

Monique si kládla tieto otázky stále dookola a ani na jednu nevedela odpovedať. Prečo sa tieto narodeniny museli takto pokaziť? Všetko sa v jej živote začína meniť. Čo zlé spravila, že tak musí takto trpieť? Človek, na ktorého sa vždy spoliehala, odišiel. Svoju mamu ľúbila a vždy ju bude ľúbiť, ale pocit nenávisti sa začína zväčšovať a Monique sa tomu nijako nebráni.

...

Ďalší deň v škole pre ňu znamenal ešte väčšie utrpenie. Nijako nedokázala zakryť kruhy pod očami, ktoré sa jej vytvorili po tom, ako celú noc preplakala. Mala pocit akoby sa na ňu všetci pozerali. Akoby na čele mala napísané opustila nás mama a na chrbte zas všetci sa dívajte sem.

Naozaj na to nemala náladu. Ráno pri raňajkách sa dozvedela, že John a Bob ostávajú dlhšie ako plánovali. Aj keď Monique bola zásadne proti tomu, nechcela aby si vyrobili problémy. Povedali, že rodina má prednosť. Tak prečo musela ísť do školy?

Až pri svojej skrinke sa cítila byť v bezpečí pred celým svetom. Práve zazvonilo na prvú hodinu. Chémia. Vybrala si potrebné veci a utekala do učebni.

Keď tam dorazila, okamžite si sadla k Lucy a tá akoby vycítila, že dnes nemá náladu sa rozprávať a tak bola ticho. Monique si všimla, že v rohu učebne sedí aj Martin, ktorý ju po celý čas sleduje. Ešte to jej dneska chýbalo.

Hodina prebiehala najpomalšie ako mohla a Monique si len pripomínala, že každá minúta v tejto škole je len 60 sekúnd dlhá, ale o to viac bolestivejšia. Stále myslela na situáciu, ktorá sa udiala včera a mala pocit, že sa čo chvíľa rozplače.

,, Monique?! Odpovedaj na otázku!" skríkla profesorka a Monique sa strhla. Absolútne nevedela, čo sa deje a tak radšej bola ticho.

,, Somariny," povedala si skôr sama pre seba. Postupne jej dochádzala trpezlivosť.

,, Čo si to povedala?" spýtala sa profesorka. A práve vtedy, pretiekol pohár trpezlivosti a Monique sa postavila. Tentoraz jej bolo jedno, že na ňu zazerá 20 párov očí aj tie jeho.

,, Povedala som len to, že sú to somariny, ktoré so skutočným životom nemajú nič spoločné. Akoby sa celý život točil okolo učenia a na to hlavné sa zabúda," Monique sa rozbehla so slzami v očiach preč z učebne a utekala cez celú chodby až ku východu.

Netušila, že aj Martin sa postavil a bez rozmýšľania utekal za ňou, po chodbe. Stihol ju chytiť za zápästie ešte pred tým, než vyšla z budovy.

Monique sa k nemu otočila, ale vodopád sĺz sa už nedal zastaviť. Martin pocítil zvláštnu bolesť pri srdci.

,, Čo odo mňa ešte chceš?" spýtala sa ho zachrípnutým hlasom.

,, Deje sa niečo?" Martin zdvihol obočie a stále ju držal za ruku.

,, Prečo práve tebe by som to mala povedať?"

,, Niečo sa stalo a ja to chcem vedieť," akoby mal na všetko právo. Neuveriteľne ju vytáčala jeho prítomnosť, ale zároveň sa aj potešila, že za ňou utekal.

Veď čo môžem stratiť? Monique sa priblížila k nemu a postavila sa pred neho. Jej svedomie a hormóny sa začali búriť, ale úspešne ich premohla. Zrazu priložila pery na jeho, čo totálne zarazilo Martina. Ten pocit je tu znova. Zvláštny pocit v bruchu, neskôr horúčava, ktorá sa šírila do celého tela. Martin sa spamätal a pritlačil Monique o najbližšiu skrinku, kde ju začal vášnivo bozkávať a Monique neprotestovala. Až neskôr sa od seba odtiahli a pozerali si do očí. Po chvíli ticha sa ozvala Monique.

,, Práve sa niečo stalo," a usmiala sa. 

Yes nová časť. Aký máte názor na vzťah Monique a Martin? Uuu :) chcem sa poďakovať sa komentáre vote a za úžastných 1500+ prečítaní. :3 Ďalšia časť čoskoro.