frozen [sk] [dokončené]

3. časť

Chvem sa veľmi pekne poďakovať @MarianneKotrlova za úžasný cover ♥

Divná večera a samozrejme aj moja mama

...

,, Och, zlatko, uprav si tie vlasy a nedokážeš si obliecť niečo iné?" Monique schádzala dole po schodoch a popri tom jej mama začala vyčítať chyby. Mala pocit, akoby jej úplne vadila celá Monique a v najlepšom prípade by ani na večeru prísť nemusela. Najradšej by utiekla, ale to mame nedokáže urobiť. Vedela ako jej na takýchto večeroch so susedmi záležalo. Nechápala, čo môže byť až tak zlé na rozpustených vlasoch, bielej mikine a obyčajných nohaviciach. Veď je to večera, kde bude Martin. Nestojí za to ešte viac sa pre neho upravovať.

,, Nie, mami. Je to úplne jedno, čo mám na sebe. Nemôžem byť akože chorá?" jej matka len prekrútila očami a začala ukladať taniere na stôl spolu aj s príborom. Keďže ju mama aj naďalej ignorovala, rozhodla sa, že pôjde za otcom do obývačky. Ten sledoval hokejový zápas a Monique sa doslova vedľa neho hodila. Vzala mu z ruky pivo a trošku si opila.

,, Zober si svoje a nepi z môjho," Monique sa len zasmiala a nahla sa, že si zoberie ovládač od telky, ale to čo našla ju prekvapilo. ,, Vážne, oci?" spod gauča vytiahla obrovský balík chipsov a nastavila ich pred otcove oči. ,, Myslela som si, že si mame vo všetkých smeroch verný," balík jej rýchlo vzal a strčil ho tam, kde bol.

,, Veď aj som, len vieš ako varí..."

....

Po hodine sledovania zápasu a čakania, kedy sa rodinka idiota uráči prísť, zazvonil zvonček. Mama ako na povel rýchlo utekala otvoriť vzácnej návšteve. Och, ako Monique neznášala pretvárku. A ešte k tomu, keď v tomto dome je jej zrazu tak veľa. Spoločne s otcom sa postavili na nohy a so širokým úsmevom sa premiestnili k dverám. Akonáhle Monique uvidela Martina, úsmev jej zmizol tak isto ako aj jemu. Takže to vyzerá, že tiež tu nie je dobrovoľne. Aj to málo jeho utrpenia jej úplne stačilo. Postupne sa všetci presunuli ku stolu a posadili sa.

Aj keď Monique prežívala maličký úspech, tak ako prišiel aj odišiel. Martin sedel oproti nej. Ale jedno pozitívum to malo určite, pretože po jej ľavej ruke tu bol únikový východ, našťastie. Po úvodných slovách mami, jej Monique, ako vzorná dcéra, pomohla prinášať jedlo na stôl.

,, Takže, Evelyn, ako to vyzerá u teba v práci. Niekde som započula, že ťa chcú povýšiť," zo zdvorilosti sa jej mama spýtala, aj keď vedela, že je to pravda. Sú to kolegyne. Monique po celý čas preklínala samú seba, len aby to mohlo čím skôr skončiť.

,, Och, áno je tu taká možnosť. Ale veď to nie je len o mne," skromnosť Martinovej mami tu vôbec nebola. Len falošný úsmev. ,, Monique a ako ti ide škola? Z Martinovho rozprávania mám veľmi podrobné informácie," hneď ako to dopovedala, Monique sa začala dusiť jedlom, ktoré práve chcela prehltnúť. Nešlo jej to do hlavy. Takže Martin o nej rozpráva? Zatiaľ čo si odpila zo svojho pohára sa pozrela na neho. Ach, aký bol červený. Pohľad premiestnila na jeho mamu a len jej slušne odpovedala, že jej to ide výborne. Bolo vidno, že Martinovi táto konverzácia vôbec nebola príjemná. Veď ako aj mohla? Jeho mama nepriamo povedala, že Martinovi Monique nie je ľahostajná. Alebo si to len Monique namýšľa?

,, Monique, môžeš mi pomôcť?" spýtala sa jej mama, keď chcela priniesť na stôl dezert.

,, Samozrejme," súhlasila a keď vstávala od stola, Martin ju po celý čas pozoroval. Narýchlo sa mu pozrela priamo do očí a škodoradostne sa usmiala. V kuchyni jej mama podala fľašu a požiadala, aby ju naliala naším hosťom. Takéto pohostenie nemám ani ja na narodeniny, pomyslela si. Postupne každému naliala, až sa presunula ku Martinovi. Fľaša sa jej pomaly nakláňala, až sa jej vyšmykla a časť vína sa vyliala na Martinove nohavice. Och, ako ju to len mrzelo... samozrejme, že mu chcela niečo urobiť a toto je dokonalá príležitosť.

,, Prepáč mi to," začala sa mu ospravedlňovať a celý stôl pozoroval scénku pred sebou a hlavne Martina, ktorý sa začal červenať. Nie od hanbi ako to bolo nedávno, ale od zlosti.

...

Monique nechápala ako ten dezert môže chutiť tak skvelo. Mama nikdy nepiekla skvelo, ale tu to vyzeralo, že keď sa chce, tak sa dá. Po dezerte sa mužské pohlavie presunulo do obývačky, ale bez Martina. Ten sa od stola nesmel ani pohnúť.

,, Takže Monique už vieš, kam smeruje tvoja budúcnosť?" tak toto Monique nečakala. Veď predsa ani len netuší čo bude robiť cez prázdniny. Na svojej mame videla, že očakáva od nej serióznu odpoveď. Monique sa zamračila a chystala sa niečo povedať.

,, No, hm, úprimne som ešte nad tým ani nepremýšľala,"

,, Monique tým chcela len povedať, že veľmi rada by chcela študovať právo. Že, Monique?" jej mama zdvihla obočie a vyplašene sa usmiala. Ale veď toto nie je vôbec pravda. Žiadne právo. Nechápala ako na to prišla. Samozrejme, veď ona chce mať úspešnú dcéru. Ako jej to nemohlo napadnúť.

,, Takže právnička? Nevedela som, že niečo také ťa baví," s prekvapením na to odpovedala Evelyn. Baví? To radšej umrie, než by mala niečo také robiť. Monique cítila, ako jej v žilách začína postupne kolovať hnev a nebude to ľahké potlačiť.

,, Práve, že nie. Nikdy nebudem právničkou, či sa ti to páči, alebo nie, mami. Už niekoľkokrát som tu hovorila, že ma baví umenie. Áno, mami, je to umenie, ktoré ty tak veľmi neznášaš," poslednú vetu povedala len preto, aby to už mama konečne pochopila, pretože ako sa zdalo, mama bola jej odpoveďou zaskočená. Martin to celé pozoroval a nepovedal ani slovo. Bolo vidno, že na tomto sa baví a zaujímalo ho kam to povedie. Jej mama sa len usmiala, pokrútila hlavou a odpila si z vína.

,, Môj názor znie, že umelci sú len alkoholici a feťáci. Nič na tom nevidím. To, že namaľuješ na plátno jednu čiaru neznamená, že si umelec," Monique toho mala dosť. Mama ju vôbec nepoznala a tak nevedela o jej svete. Všetko sa musí točiť len okolo nej. A ak to nie je po jej, máte smolu. Vždy si vyberie inú uličku. Ale teraz sa jej to nepodarí.

,, Vždy si mi musela riadiť môj život, ale teraz je s tým koniec, pretože ty mi nebudeš rozkazovať, čo mám v budúcnosti robiť!" Monique pevne v ruke zvierala pohár s vínom. Bola tak naštvaná, že si nevšimla ako jej priamo pred očami zamŕza červená tekutina spolu aj s pohárom. Až keď si uvedomila, čo spôsobuje, rýchlo sa postavila a aj s pohárom v ruke utekala do izby aj keď jej každý zízal na chrbát, dokonca aj on.

Najprv sa chcem ospravedlniť, že časť je pomerne neskoro, ale so školou je snáď nemožné niečo napísať. A tak poďakujme, že sme dostali chrípkove. Tak aký máte názor na túto časť? Viem, že je oničom, ale aj takéto časti musia byť. Poteší ma každý komentár a vote.