frozen [sk] [dokončené]

5. časť

Výpadok, ospravedlnenie a zvláštne kresby

...

,, Tak odpovieš mi ?" Monique ešte stále sedela na schodoch a pozorovala mamu, ktorá sa snažila povedať niečo, čo by dávalo zmysel.

,, J-ja... proste nerieš to a choď spať," povedala svojím opileckým hlasom a s veľmi vtipnou chôdzou sa vybrala do spálne. Monique zhasla na chodbe a s pocitom, že sa zajtra bude musieť porozprávať s mamou, šla do izby.

...

Ráno sa zobudila s neskutočnou bolesťou hlavy a snažila sa spomenúť si, čo sa včera stalo. Ale vôbec nič si nepamätala. Nejako sa už pobrala do kúpeľne a opláchla si tvár vodou.

V kuchyni už sedela jej mama a otec. Bez jediného slova spoločne raňajkovali. Mama sa pozrela na Monique výrazom, ktorý nevedela identifikovať. Nechápala, prečo sa na ňu tak pozerá, veď nič nespravila.

,, Dobré ránko," pozdravila Monique s úsmevom na tvári, jej mama zdvihla obočie a ďalej pokračovala v jedení svojich raňajok. ,, Dobré ráno, slniečko. Ako si sa vyspala?" spýtal sa jej otec hneď potom, čo si sadla za stôl. Nad oslovením slniečko prekrútila očami a pustila sa do zeleninového šalátu.

,, Oci nemám 5 rokov, takže nemáš žiadne právo ma takto volať," ukázala na neho vidličkou a pohrozila mu. ,, Dnes ma trochu bolí hlava, ale možno to bude, len tým počasím," ukázala za seba von oknom, kde bolo zamračené a pravdepodobne začne snežiť. Tak ako je možné, že má sto chutí schovať sa v posteli a nevyliezť z nej. Veď sneh tak miluje. Monique sa snažila spomenúť si, čo sa dialo včera, ale nič si nepamätala. Ako je to možné? Keď dojedla raňajky odišla hore do svojej izby pre mobil a kabelku. Hneď ako bola hore a v ruke držala mobil, pozrela sa na displej, koľko je hodín. Zarazila sa, keď uvidela, že je sedemnásteho, pretože ešte včera bolo štrnásteho. Tak čo do pekla robila posledné 3 dni ?

Nedokázala to pochopiť, pretože to nedávalo žiaden zmysel. Určite si omylom prestavila dátum alebo niečo podobné. Nie je možné, aby zabudla 3 dni svojho života. Určite nie.

Ale niekde v hĺbke duše vedela, že pri nej sa môže stať aj nemožné. Celým svojím ja sa snažila potlačiť túto myšlienku.

V škole to bolo divné, pretože hneď pri vchode uvidela neznáme dievča, asi nová žiačka, ktoré sa opieralo o stenu, úplne sama a pozerala sa do mobilu. Monique mala sto chutí prísť za ňou a spýtať sa jej na otázky, ktoré jej nedávali zmysel. Ale ignorovala to a ďalej pokračovala po chodbe ku skrinke, ale po ceste ju musel niekto zastaviť. Do cesty sa jej postavil, práve on. Akoby toho nebolo málo.

,, Monique, pozri, včera som sa zachoval možno trochu viac odporne a chcem sa ti za to ospravedlniť," Martin jej hľadel po celý čas do očí a Monique nechápala tomu, ako je možné, že sa jej ospravedlňuje. Veď je to debil najvyššej úrovne, tak čo urobil?

,, Prepáč, ale ja naozaj neviem o čom hovoríš a ak dovolíš, ešte dnes sa chcem dostať ku skrinke, takže..." plánovala ho obísť, ale on jej v tom zabránil, pretože ju chytil za ruku.

,, Prosím, netvár sa, že o ničom nevieš," Monique sa mu zahľadela do očí a až teraz si všimla akej farby sú. Dokonalo sivé. Nevedela z neho odtrhnúť pohľad. Len tak sa navzájom pozorovali, zatiaľ, čo ju Martin držal za ruku. Ale Monique sa hneď spamätala a vyvliekla si ruku z jeho a rýchlo utekala od neho preč. Viac sa nad tou chvíľkou neplánovala zamýšľať. Čo sa to stalo ?

Na hodine dejepisu bola ukrutná nuda, hlavne pre Monique. Hlavu mala podopretú o ľavú ruku a v pravej sa hrala s ceruzkou. Jedným uchom počúvala niečo o Egypte a po celý čas si prehrávala scénku, ktorá sa stala dnes ráno. Mala dokonca aj unáhlené predstavy, kebyže tam s ním ostane dlhšie. Nejako jej to nešlo do hlavy. Za čo sa asi tak mohol Martin ospravedlňovať? Ak si dobre pamätá tak toto nie je typické pre neho. Nechápala to. Snažila sa na to pozrieť z každej strany, ale vôbec to nedávalo zmysel.

Zrazu bez premýšľania sa jej ruka pohla k papieru a začala si čmárať. Ceruzka v jej ruke len tak poletovala a Monique mala úplnú predstavu o tom, čo s ňou vykúzli. Keď zazvonilo, ako na povel prestala kresliť. Pred sebou na zdrape papiera bolo niečo iné. Monique nekreslila len čmáranice ale aj divné znaky, ktoré ešte nikdy pred tým nevidela. Ale niečo ju k nim ťahalo. Akoby to bolo kúzlo alebo tak niečo....

Ahojte. Och, divná časť -_- Možno je táto časť kratšia, ale je škola a viete ako to chodí. :) chcem sa veľmi pekne poďakovať za komentáre a vote v predošlej časti. Tak ? Čo majú znamenať znaky, ktoré Monique nievie identifikovať ? Má to niečo spoločne s jej stratou pamäti ? A čo sa to vlastne deje s Martinom ? A čo hovoríte ma reakciu Monique ? Budem rada za každý komentár a ďalšiu časť očakávajte čo najskôr....