frozen [sk] [dokončené]

19. časť

Nikdy si nemyslela, že sa všetko vráti v takejto podobe. S Martinom boli veľmi blízky priatelia, možno aj najlepší, ale jedna osoba ich rozdelila a nechala ich postaviť proti sebe. Celé roky sa obaja nenávideli. A dnes? Niet pochýb o tom, že sú bezhlavo zamilovaní. Martin zostal pri Monique celý deň. Keď bol v jej blízkosti Martin, mala pocit, že dokáže prekonať všetko čo sa jej postaví do cesty. Ale osud jej nedoprial ani deň bez starostí. Prežívala veľmi ťažké chvíle, keďže po Bobovom telefonáte sa necítila veľmi dobre. Snažila sa to pred Martinom zakryť, ale už večer, keď sa s ňou lúčil pri dverách jej prišlo zle.

,, Si celá bledá. Je všetko v poriadku?" spýtal sa jej, keď sa Monique zapotácala dozadu. Celý deň ju bolí hlava a izba sa jej občas krútila ako na kolotoči. Zahmlievalo sa jej pred očami a k tomu ešte sa vrátila aj bolesť v dlaniach. Párkrát sa jej chcela zbaviť studenou vodou, ktorú si na ne pravidelne púšťala, ale nepomohlo to.

,, Jasné, len som trošku unavená. Maj sa," na tvár hodila falošný úsmev a darovala mu bozk na líce. Keď sa odtiahla, Martin sa zamračil a pritiahol si ju do objatia a vášnivo ju pobozkal. S jednoduchým ahoj sa rozlúčil a zmizol v tme. Monique sa neprestala usmievať a neustále si hovorila aké ma šťastie, že má Martina. Ale nič nie je isté, keďže ešte stále je v neoficiálnom vzťahu s Elizabeth. Utešovala sa myšlienkou, že zajtra sa to skončí a konečne bude môcť byť s ním bez akýchkoľvek pochybností.

Po jeho odchode mala Monique pocit, že jej niečo chýba. Nechcela sa nad tým viac zamýšľať, preto si v kuchyni urobila kávu a aj keď už bolo neskoro večer, bola ochotná ju vypiť. V izbe sa skryla pod deku a nasadila si slúchadlá. Samozrejme, že na bolesť v dlaniach nezabudla. Otvárala a zatvárala dlane a snažila sa to prekonať. Dúfala, že otec s Johnom sú v poriadku a taktiež aj Bob. Práve teraz ich chcela mať pri sebe. Jej myšlienky zablúdila aj k mame, ale nedokázala na ňu pozitívne myslieť. Preklínala ju za všetko. Len ona môže za veci, ktoré sa v tejto dobe dejú. S pocitom, že matka nestojí za jej trápenie, zaspala.

...

Na druhý deň sa zobudila veľmi skoro. V dlaniach mala bolesť, ktorá sa od včerajška vôbec nezmenila. Ale tento deň jej mal priniesť pocit radosti, keďže sa bratia spoločne s otcom vrátia domov. Mala aj pripravený rozhovor, s ktorým im chcela vstúpiť do svedomia, ale vykašľala sa na neho. Jej dlane ju neprestávali bolieť a takto sa pred nimi nechcela ukázať. Preto, keď počula na chodbe ako sa zatvárajú dvere, skryla sa pod deku. Do izby stúpil otec, ktorý mal na hlave obväz. Sadol si k nej na posteľ a chystal sa niečo povedať, ale Monique ho predbehla.

,, Si v poriadku? Čo sa vtedy stalo?" povedala tichým hlasom, chytila ho za ruku a pozrela sa mu do očí.

,, J-ja ani neviem. Nepamätám si to. Jednoducho som dostal skrat," jej ruku stisol pevnejšie a povzdychol si. Tentoraz jej otec pripomínal dieťa, ktoré urobilo strašnú chybu a to nie je veľmi dobré znamenie. Otec by sa mal tomu postaviť a má byť ten silný v rodine a nie vyzerať ako porazený.

,, Nemyslím si, že sa pre ňu oplatí takto trápiť. Musíš sa postaviť na svoje vlastné nohy. Nemôžeš sa predsa zrútiť kvôli takej žene," Monique si vykrútila ruku z jeho zovretia a ľahla si späť na posteľ. Otočila sa mu chrbtom a zatvorila oči. Pohľad na otca ju ešte viac zabíjal.

,, Niekedy je naozaj ťažké postaviť sa tomu. Postaviť sa strachu a prekonať ho. Pochopíš to až vtedy, keď budeš staršia," ešte ju naposledy pohladil po chrbte, postavil sa a odišiel.

Keby len otec tušil, že niečo také prežíva práve teraz. Bojí sa tak veľa vecí až sa jej zdá nemožné, že sa nezrútila. V tejto chvíli sa ovláda ako len môže, ale bolesť neustupovala až ju nakoniec prinútila plakať. Niekedy mala pocit, že je to trest. Nedokázala pochopiť, prečo sa jej to deje. Ale to nebol jediný strach. Bála sa, že niekomu ublíži. Hlavne svojej rodine a Martinovi. Bála a aj toho, že ju Martin opustí a aj jeho reakcie ak mu raz povie o svojich schopnostiach. Ale asi najväčší strach mala z toho, že keď sa celý svet dozvie čo za monštrum medzi sebou majú...ani si to nedokáže predstaviť.