frozen [sk] [dokončené]

15. časť

Zrada, krik a priznanie

...

Monique tam stála a nedokázala od nich odtrhnúť pohľad. Prečo sa to všetko pokazilo vo chvíli, keď si myslela, že sa jej život vracia do normálu? Obaja pred ňou sa neprestali bozkávať aj keď si určite uvedomovali, že ona tam pri nich stojí. Možno, že si práve Martin všimol, že Monique tam pri nich je, pretože sa odtrhol a zarazil sa.

Monique sa zdalo, že ubehlo niekoľko minút od ich pozorovania až po neopísateľný pohľad Martina. Ale v skutočnosti prešlo len pár sekúnd. Pre Monique to bola obrovská zrada a preto sa rozhodla so slzami v očiach odísť. Čakala, že sa Martin v tomto prípade rozbehne za ňou, ale mýlila sa. Asi mal dosť práce s výmenou slín s tým dievčaťom. Dalo sa to očakávať.

Keď prišla do triedy, rýchlo si sadla na svoje miesto a obzerala si svoje ruky. Prečo má chuť začať plakať kvôli takému idiotovi ako je Martin? Veď nič spolu nemali a ani mať nebudú? Tak prečo to tak bolí?

...

Na prvej a ani druhej hodine sa Martin neukázal. Monique si len domyslela, čo asi tak robil. To dievča sa jej zdalo byť povedomé, ale keďže doteraz sa s nikým nerozprávala, vôbec sa identitou dievčaťa nezaoberala.

Na konci tretej hodiny vpálil do učebne vysmiaty Martin a za ruku držal neznámu. Monique si podopierala hlavu rukou a čmárala si rôzne somariny do zošita. Práve vtedy, keď si to dievča lepšie obzrela, spoznala ju.

,, Dobrý deň slečna Pieterson. Dlho sme vás tu nevideli," pozdravil ju profesor. Jej meno je Elizabeth a Monique sa preklínala za to, že ešte žije. Elizabeth je Martinova bývala, ale podľa dnešných udalostí sa zdá, že asi to tak nie je.

Elizabeth odišla do Európy, hneď potom ako sa s Martinom rozišla. Prešiel jeden rok a Monique nechápala, ako na ňu mohla zabudnúť. Ich rozchod bol obrovský škandál a riešil sa ešte dlho aj po jej odchode, pretože sa nevedelo aký dôvod k tomu mali.

Tak sa zdá, že všetko sa medzi nimi vyriešilo a teraz sú znova spolu a Monique je zase tá, ktorú každý bude prehliadať.

Každá hodina v škole bola pre ňu utrpením a nevedela sa dočkať kedy pôjde domov a bez akéhokoľvek dôvodu sa vyplače. Jej nálady sa začali striedať. Raz chcela plakať a utiecť z tohto sveta a raz chcela nechať zamrznúť každého v tejto škole. Tieto pocity boli pre ňu úplne nové.

Po škole plánovala utiecť domov a zatvoriť sa v izbe. Keď kráčala po chodníku, niekto ju chytil za zápästie a otočil ju k sebe. Ten niekto bol Martin s jeho úsmevom na tvári. Bol zadychčaný, takže určite za ňou utekal.

,, Ahoj" povedal a usmial sa ešte viac.

,, A-ahoj?!" Monique sklopila svoj pohľad na topánky, pretože sa na neho nedokázala pozrieť.

,, Prečo si ráno odišla?" Monique zarazila táto otázka a v skutočnosti na ňu ani nechcela odpovedať.

,, No zdalo sa, že si tam postačíš aj sám s Elizabeth. Takže som jednoducho nechcela stáť a pozerať sa na to divadielko, preto som odišla!" to bola aj z časti pravda, ale aj pri tej sa z neznámeho dôvodu dokázala naštvať.

,, Takže to je ten dôvod? Čo máš proti Elizabeth?" všetko mám proti nej! chcela ma neho zakričať, ale nechápala prečo.

,, Čo mám proti nej? Asi len to, že sa znova nechávaš ťahať za nos! Otvor oči! Ty to snáď nevidíš?!" keď na neho zakričala, Martinovi zmizol úsmev z tváre a nahradil ho tvrdý pohľad.

,, Nič o nás nevieš, takže sa do toho nemusíš starať," povedal to tak chladným tónom, ale na Monique to nezaberalo.

,, Že nič? Som jedna z mála, čo poznajú dôvod, prečo Elizabeth odišla. Myslím, že to stačí," samozrejme, že mu to nechcela povedať, ale nedokázala to udržať v sebe.

,, Snáď si zabudol, že práve ona ťa klamala? Rovno pred tebou flirtovala s každým, keď okolo nej dotyčný prešiel! Za tvojím chrbtom sa s ním zabávala a ty si len tak nečinne stál!" Monique na neho neustále kričala.

,, Vôbec to tak nebolo," povedal to tak potichu. Keby pri ňom nestála tak blízko určite by ho prepočula.

,, Nahováraš si samé klamstvá, len aby si nevidel, aká je realita krutá. Alebo si zabudol, že kvôli nej sa zničilo naše priateľstvo?" jej hlas bol kľudný a keď to dopovedala, Martin sa pozrel do je očí, ale Monique nemala chuť ostaň tu čo i len o sekundu dlhšie, preto sa otočila a bez slov odišla domov.

...

,, Oci?!" zakričala Monique, keď otvárala dvere.

,, John a otec tú nie sú," zakričal späť Bob z kuchyne, preto sa Monique vybrala práve tam.

,, Ahoj" pozdravila ho a sadla si na kuchynskú linku. Bob varil pravdepodobne obed, ale všetko nasvedčovalo tomu, že to vyzerá na pizzu, keďže z panvice sa začalo dymiť.

,, Ťažký deň?" spýtal sa jej, keď sa snažil zachrániť jedlo. V kuchárskej zástere vyzeral vtipne, ale Monique si spomenula na to, čo sa dnes udialo a povzdychla si.

,, Myslím, že bol jeden z najťažších. Neuhádneš, kto sa vrátil späť do mesta,"

,, Jasné, že nie, tak hovor,"

,, Elizabeth Pieterson," už jej meno vyvolávalo u Monique nevoľnosť, preto sa len z hlboka nadýchla.

,, Myslíš tá Elizabeth?" akoby to nebolo dosť jasné, ale Monique sa nezmohla ani na slovíčko áno. Ostala ticho a to Bobovi stačilo, aby poznal odpoveď.

,, A aby toho nebolo málo, tak podľa všetkého sa Martin k nej opäť vrátil," zoskočila z linky a začala sa prechádzať. Bob tam chvíľu stál, odišiel z kuchyne, ale vrátil sa späť s fľaškou alkoholu.

,, Uvedomuješ si, čo ideš práve urobiť?" spýtala sa ho pre prípad, že sa pomiatol.

,, Som si toho plne vedomí, ale ty to potrebuješ a ja tiež. Tak prečo neporušiť pravidlá?" toto nebol jej starší a starostlivý brat.

Monique vypila tú nechutnú tekutinu a pocit horúčavy bol tak oslobodzujúci.

,, Takže začnime od začiatku. Videla si ich bozkávať sa potom si odišla, v učebni si bola mimo a neskôr vonku ťa zastavil Martin a povedala si mu to, čo si povedala," postupne si Monique upíjala z fľaše tak isto ako aj Bob.

,, To je ten chlapec až tak slepí?" spýtal sa skôr sám seba Bob.

,, Asi áno,"

,, A ty?" Monique tejto otázke neporozumela.

,, Vadí ti to, trápiš sa pre chlapca a niekedy ho aj pobozkáš," smer ktorým sa uberal Bob, sa jej vôbec nepáčil.

,, Ak toto nie je láska, tak to som slepí. Nie je tak?"

,, Možno v tom máš aj kúsok pravdy, Bob"

Ahojte. Som zvedavá, čo si myslíte o nových udalostiach a veciach, čo sa tu dejú. Teším sa na vaše komentáre a vote :)