frozen [sk] [dokončené]

30. časť

Monique ležala v náručí Martina a plakala. Za posledné dni sa v jej živote stalo toľko, že tento tlak nevydržala a musela všetok stres dostať von. Vďaka tomuto trpelo najmä jeho tričko, ale to bolo najmenej čo mohol pre Monique urobiť. Chápal ju a aj túto situáciu, keďže sa vrátila jej mama. Ale ak by neprišla, nikdy by sa nedozvedel prečo Monique odpadla. Musel priznať, že Monique takto nechať nemala, ale ak by neprišla, Monique by už ležala v nemocnici a nepochyboval o tom, že tam by prišli na jej výnimočnosť. Z jej príchodu nemal dobrý pocit, ale vedel, že pre Monique, ktorá mu neprestala vzlykať do trička, sa to ešte neskončilo.

Monique si zrazu v hlave povedala, že nestojí za to trápiť sa pre matku ako je ona a jej schopnosti potrebujú zodpovednosť, ktorú na malú chvíľku stratila. Musí byť silná, pretože nikto iný to za ňu neurobí. Slzy si utrela do rukáva a odtiahla sa od Martina. Aj keď stále zo zaslzenými očami, nakoniec sa na neho pozrela a usmiala sa. Ten jej pohľad venoval a taktiež sa usmial. Monique si sadla k nemu, čo najbližšie a pozrela sa mu priamo do očí. Martin položil svoju dlaň na jej líce pričom Monique nachvíľku privrela oči a vychutnala si jeho dotyk, ktorý bol nesmierne teplý spoločne s obrovskou dávkou nehy.

Martin presunul obe ruky na jej pás a pritiahol si ju k sebe bližšie čo spôsobilo, že Monique na ňom sedela obkročmo. Usmiala sa ešte viac a ruky si položila na jeho hruď.

,, Pristane ti, keď sa usmievaš," povedal Martin zatiaľ čo mu Monique prechádzala s rukami cez hruď smerom hore.

,, Tak to ma budeš musieť rozosmievať. Len tak mimochodom chcem vedieť čo sa stalo, keď vieš .... keď som odpadla," pri posledných slovách jej úsmev opadol. Martin sa zhlboka nadýchol a znova položil ruky na jej pás.

,, Nemyslím si, že by som ti o tom mal povedať ja," Martin pokrútil hlavou a Monique sa ironicky usmiala.

,, Ak si to mám zistiť u tej ženskej tak to nech sa prepadnem pod zem,"

,, Tá ženská ti zachránila život ináč by si už dávno bola v nemocnici, kde by si sa z nich stala zvláštny objekt. Keby prišla neskôr, tvoj otec by hneď volal záchranku," Monique vedela, že Martin má pravdu, ale nechcela si to priznať. Radšej hlavu pootočila smerom, kde sa nachádzalo okno a aj keď sa za ním nič zaujímave nedialo, radšej sledovala tú nudnú scenériu tam vonku než sa zamýšľať nad tým ako nenávidí matku. Martin si všimol jej zamyslenia, preto vzal jej tvár do dlaní a otočil si ju tak, aby jej videl priamo do očí. Martin v tých jej videl únavu aj keď navonok sa snažila Monique tváriť, že je silná.

Martin sa pousmial a priblížil si jej tvár bližšie. Blízko dostatočne na to, aby si mohli oprieť čelá, pretože ani jeden nedokázal povedať jediné slovo. Martin neprestával držať jej tvár v dlaniach, preto Monique jednou rukou chytila jeho zápästie a druhou mu vošla do vlasov. Pritlačila sa na neho ešte viac a z ničo nič jej srdce začalo biť rýchlejšie než pred chvíľkou. Pred ním vždy bola nervózna. Ďakovala Bohu, že má niekoho ako je Martin. Pomaly sa dotkla jeho pier a trošku ho provokovala. Martin to nenechal len tak a začal ju bozkávať vášnivejšie. Monique ho ťahala za jeho husté a mierne kučeravé vlasy pričom sa na neho tlačila ešte viac, vďaka čomu medzi nimi dvoma neostal jediný milimeter, ale obom to neprekážalo, pretože si vychutnávali každý moment, keď sa ich jazyky preplietli. Boli dokonale zohraní.

 Zrazu Martin zdvihol Monique a položil ju na posteľ tak, aby ležala po ním. Neprestával ju bozkávať a hladiť po celom boku zatiaľ čo jej pomaly vyhŕňal tričko. Postupne jej ho vyzliekol a odhodil na bok, ale Monique nechcela zaostať, preto našla koniec jeho trička a vyzliekla mu ho. Martin postupne prestával s bozkávaním na pery a venoval jej bozky od brady cez krk až na kľúčnu kosť, kde Monique zavrala oči a zavzdychala. Zrazu Martin prestal a pozrel sa do modrých očí dievčaťa, ktoré nadovšetko ľúbil.

,, Nemyslím, že by sme to mali preháňať, keďže tu máme divákov," povedal s úsmevom na tvári a narýchlo pobozkal Monique na pery a odtiahol sa, aby sa obliekol. Monique prekrútila očami a posadila sa. Vzala tričko, ktoré ležalo na konci postele a postavila sa. Prešla ku zrkadlu v rohu izby, kde sledovala ako ju Martin pozoruje zatiaľ čo si oblieka tričko. Nevedela prečo sa v nej ten pocit ukázal, ale bavilo ju Martina provokovať. Po chvíli sa otočila na Martina, ktorý sa postavil z postele a podišiel k nej. Chytil ju za ruku a pobozkal ju na líce.

...

Obaja už kráčali dole po schodoch do obývačky, kde z diaľky videla, že jej nepodarená mama ostala doma a teraz sedí na gauči, pozerá sa pred seba a oproti nej sedí otec s pochmúrnym výrazom na tvári. Keď obaja začuli, že niekto kráča dole, otočili sa za smerom zdroja zvuku. Monique mala pocit, že keď sa na ňu jej matka pozrela, usmiala sa. Rýchlo sa postavila z gauču a kráčala k Monique a keď bola pri nej úplne, chytila ju za ruku, ale Monique sa jej prudko vytrhla. Úsmev na matkinej tvári posmutnel, ale neprestala sa pozerať na Monique.

,, Môžme sa porozprávať niekde osamote?" spýtala sa jej matka a Monique vrhla pohľad na Martina, ktorý stál hneď za ňou. Naznačil jej, že sa má rozhodnúť sama a Monique tak aj urobila. Otočila sa chrbtom k matke a kráčala von na terasu.

...

Keď boli obe vonku, Monique zatvorila dvere a postavila sa ku zábradliu.

,, Viem, že si naštvaná a možno ma aj nenávidíš, preto ti sľubujem, že ak nebudeš chcieť aby som tu ostala, odídem. Ale najprv ma vypočuj. No skôr mi môžeš klásť otázky a ja sa posnažím na nich odpovedať," povedala jej mama, ktorá nevenovala svojej dcére jediný pohľad a pozerala sa dole.

,, Prečo si nás opustila?" jediná otázka, ktorá ju zaujímala.

,, Prikázala mi to Luna, pretože som vedala, že máš moc," povedala pokojným hlasom.

,, Ty poznáš Lunu? Prečo si mi nepomohla, keď si vedela, že ju mám? Uvedomuješ si, že som s tým musela žiť roky?! Musela som tajiť kto som! Ale mala som pri sebe osobu, ktorá o tom vedela, ale nepomohla mi!" Monique to nevydržala a kričala.

,, Pretože ja ako obyčajná nemôžem vedieť o tom, že niečo také existuje. Bola si maličká a vtedy som na tebe spoznala zmeny. Odvtedy mám zlé sny, kde sa ukazuje Luna a hovorí mi, aby som odišla. Musela som tak urobiť, pretože mi hrozila tým, že stratím pamäť a zabudnem na vás úplne. Preto som odišla. Nijaký chlap za tým nebol, len to, aby som na vás nezabudla,"

Ahojte :) ja viem... divná časť ... nevadí :D

ďakujem za komentáre a vote, kt. je už cez 1000 :3 ďakujem

Takže aký máte názor na našu mamičku a jej dôvod odchodu? A čo hovoríte na to, že sa Martin s Monique skoro vyspal? ( viem divne som to napísala, ale vždy lepšie ako tri bodky) mám písať častejšie takéto scénky s nimi?

Teším sa na vaše komentáre a vote :)

PS: Na ďalšiu časť si trošku počkáte. Dúfam, že to nevadí :)

Majte sa