frozen [sk] [dokončené]

32. časť

Najprv by som sa chcela strašne ospravedlniť za to, že časť nebola tak dlho a celým srdcom vám ďakujem za 23k prečítaní a cez 2k hlasov! Nikdy sa mi o tom ani nesnívalo!

Monique stála na prahu dverí a nedokázala povedať ani slovo. Pozerala sa do modrých očí Beccy a pohľadom sledovala aj jej psa. V tejto chvíli sa jej to zdalo príliš jednoduché. Jedno z dievčat jej zaklope na dvere a bude to. Becca na nič nečakala a vošla dovnútra pričom ju obišla.

Monique sa pozrela na Leonu, ktorá pred tým stála za Beccou a Leona len pokrčila plecia a pokrútila hlavou. Monique ju pustila dnu a zatvorila za ňou dvere.

Becca sedela na gauči a hladkala svojho psa, ktorý bol vedľa nej a Monique s Leonou si sadli oproti. Chcela jej položiť pár otázok, preto sa naklonila, ale Becca ju predbehla a začala rozprávať. 

,,  Asi by si chcela vedieť ako som sa sem dostala. No, odpoveď je jednoduchá. Povedala mi to Luna ešte keď som bola malé dievča, ale nemohla som odísť skôr a začať ťa hľadať, pretože som nemala 18. Pri prvom stretnutí s Lunou mi dala tento náhrdelník," spod trička vytiahla retiazku na ktorej bol prívesok malého kvietka , ,, povedala mi, že som jar. Samozrejme mala som vtedy asi 10 rokov tak som jej všetko uverila, preto to nebolo až také ťažké. O pár rokov neskôr, to si presne pamätám, mi Luna povedala, že budem mať ochrancu, ktorý je môjmu srdcu najbližší. Keď som ešte v ten deň bola v škole, zrazu ma niečo akoby zasiahlo. V ten deň mi umrel brat, najlepší priateľ, mala som ho veľmi rada. Omylom sa ocitol na zlom mieste a niekto ho zabil. Veľmi dobre som to nezvládala. Bolo to hrozné, pretože som s nikým nerozprávala a neustále som bola zatvorená v izbe a jediný kto ku mne mohol prísť bol tuto Col a už ani neviem ako sa to stalo, ale stal sa mojím ochrancom," usmiala sa a pozrela sa na svojho spoločníka.

,, Tvojho brata je mi veľmi ľúto," povedala Monique a pozrela sa na Colov strieborný obojok. 

,, Nemusí. Bol to osud, ktorý splnil svoj účel a teraz je už aj tak na lepšom mieste," Monique videla na Becce, že sa snaží zakryť slzy. 

,, Smiem ti niečo priniesť? Vodu alebo čaj?" so súcitným hlasom sa jej spýtala Monique a postavila sa. 

,, Stačí len voda. Ďakujem," Becca sa na ňu usmiala a pohladkala svojho psa za ušami. Netušila, čo v tej chvíli mala ešte povedať, preto sa radšej pobrala preč. Prikývla hlavou a pomalým krokom odišla do kuchyne a po ceste rozmýšľala, čo sa ďalej bude diať. Ostáva už len jedno dievča, pričom cíti, že to nebude jednoduché. Netušila koľko čase im ostáva do spojenia, preto sa pokúsi zo všetkých síl nájsť to zostávajúce jedno dievča.  Keď sa ocitla v kuchyni a za sebou nechala Leonu a Beccy, ktoré sa rozprávali, zo skrinky vzala pohár a následne do neho napúšťala vodu. 

Jej pohľad smeroval na vodu, ktorá postupne napĺňala pohár a zrazu sa jej obraz zdvojil. Zamotala sa jej hlava a obliala ju horúčava. Čo sa to deje? Rýchlo pokrútila hlavou a mokrou rukou, ktorú strčila pod tečúcu vodu, si priložila na čelo. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. 

Zrazu počula ako niekto dupoce po schodoch a nemusela trikrát hádať, kto to je. Do kuchyne vbehol Martin a keď uvidel Monique, na tvári sa mu rozlial úsmev.  

,, Dobré ráno. Máš snáď návštevu?" priblížil sa k nej a objal ju okolo pása. Pobozkal ju na čelo, ale akonáhle zistil, že je mokré, úsmev mu z tváre zmizol. 

,, Si v poriadku? A nehovor mi, že áno," Monique musela priznať, že bol zlatý, keď sa obával a mračil sa. 

,, Ničoho sa nemusíš báť, len sa mi trošku zakrútila hlava. A áno máme návštevu. Keď si sa ty váľal v posteli, na dvere zaklopala Becca. Ďalšie dievča, ktoré hľadáme spoločne aj s jej psom a taktiež je tu aj Leona, ktorá ju sem priviedla," Monique sa usmiala a snažila sa vykrútiť z jeho objatia, ale Martin si ju pritiahol k sebe ešte bližšie. 

,, Nepustím ťa dovtedy, kým ma nepobozkáš," opäť sa usmial ako slniečko a zdvihol obočie. Monique to neprekážalo, ba po bozku priam túžila, preto pohár položila na linku a ruky vplietla do vlasov a pritiahla si ho bližšie, pričom priložila pery na tie jeho. Z nepatrného bozku sa postupne začal stávať vášnivejší. Martin zastonal a v rýchlosti vyzdvihol Monique a posadil ju na linku. Monique si okolo neho obmotala nohy a neprestávala ho bozkávať zatiaľ čo Martin jej prechádzal po stehnách. 

Keď im došiel dych, odtiahli sa od seba a zapozerali sa navzájom do očí. Monique v tých jeho videla malé iskričky. Zoskočila z linky a do ruky vzala pohár s vodou pre Beccu. Obišla Martina a kráčala do obývačky, kde ešte stále prebiehal rozhovor medzi Beccou a Leonou. 

Ako tak kráčala, zahmlelo sa jej pred očami a musela zastaviť. Ruku si znova oprela o čelo a zapozerala sa dole. Nadýchla sa a akonáhle sa pozrela pred seba, celý svet sa s ňou zakrútil, pričom v pravej ruke, kde držala pohár, začala mŕznuť voda. Nedokázala to zastaviť. Sklenený pohár začal zamŕzať rovnako ako voda v ňom a keďže ten nápor nevydržal, praskol jej v ruke a jedna z črepín jej porezala ruku z ktorej sa začala valiť krv. Rozruch, ktorý spôsobila, privalil na ňu všetku pozornosť. Martin sa k nej okamžite priblížil a zapozeral sa na krvácajúcu ruku. 

,, Monique? Toto určite nie je v poriadku!" jeho slová nevnímala, pretože sa v jej tele znova ozvala bolesť, ktorá jej prúdila do tela. Začalo sa jej úplne rozmazávať pred očami a ani si nevšimla ako sa Becca a Leona k nej blížia. Od toľkej bolesti sa jej podlomili nohy a cítili ako ju chytili Martinove ruky, ale volanie jej mena a nadávky už nepočula, pretože prestala vnímať svet okolo seba.

Ahojte moji verní čitatelia! Ešte raz veľmi pekne ďakujem za krásnych 23k prečítaní, pretože pre mňa to bolo vždy nedosiahnuteľne číslo. Len vďaka vám som sa dostala aj na prvú priečku vo fantasy, takže vám patrí nesmierne ďakujem!

Táto story sa pomaly blíži ku koncu. Ostáva už len asi 5 častí? Takže čo si myslíte, že sa dejej s Monique ?  

Ešte raz vám ďakujem a majte sa