frozen [sk] [dokončené]

9. časť

Vznik niečoho nového, neznáme miesto a omyl storočia

...

Monique zostala stáť na tom istom mieste a nepovedala ani slovo. Človek by si myslel, že onemela a stratila rozum, pretože do očí sa jej nahrnuli slzy, v tvári mala výraz zraniteľnosti a vôbec nemala ďaleko od zrútenia sa. Nechápala, prečo práve ona má také nešťastie. Život sa s ňou nemaznal už odmalička. Svoju schopnosť sa bála odhaliť, vždy sa toho bála. Keď mala približne 5 či 6 rokov, zbadala u seba prvé náznaky tejto schopnosti a to ju natoľko vystrašilo, že sa stiahla do kúta a tak to aj mala rada. Vždy sa všetkého bála.

Svoj strach prekonala vďaka priateľstvu s osobou, ktorú teraz nenávidí. Jej život už nemôže byť viac skazený. A teraz sa jej strach a panika znova ukazujú a to len vďaka nemu. Myslela si, že keď ho bude nenávidieť všetko sa zmení. Ale takúto zmenu nečakala.

Celá miestnosť sa s ňou zatočila a tak sa rukami oprela o stôl a predychávala to. Vedela, že sa tu nemá vraciať. Mala ostať ešte doma. Toto sa nikdy nemalo stať.

V dlaniach začala cítiť bolesť. A nebolo to od toho, ako pevne držala okraj stola. Pozrela sa na obe dlane. Zarazila sa, pretože jej začali modrieť. Skutočná modrá farba sa začala rozširovať z prostriedku do prstov a zápästia. Ani si neuvedomila čo robí, ihneď sa vyrútila z triedy a nasmerovala si to na toalety. Keďže už bolo dávno po zvonení, na chodbe nebol nikto, kto by ju mohol sledovať a nevidel ten vodopád sĺz a nepočul jej prosenie nech tá bolesť už konečne prestane. Okamžite otvorila dvere na toaletách a bez rozmýšľania si na dlane pustila ľadovú vodu. Netušila ako, ale bolesť ustupovala a taktiež aj modrá farba.

Nechápala, čo sa to s ňou deje a bála sa aj tohto zistenia. Toto nie je normálne. Prečo sa jej to stáva tak často? Bolesť v dlaniach sa opakuje a vždy je silnejšia. Tentoraz jej začali modrieť dlane a k tomu prišla aj na spôsob ako túto bolesť zahnať. Mala toľko otázok a nikto jej na ne nedokáže odpovedať, pretože je iná a to ju desí najviac.

Čo to s ňou Martin robí? Znova sa v nej tvorí strach a bezmocnosť. Nijako tomu nedokáže zabrániť. Monique začne rýchlo dýchať a pozrie sa na svoj odraz v zrkadle. Čo sa to s ňou deje? V rýchlosti vezme tašku a uteká preč z tejto budovy. Aj keď tu strávila pár minút, nikdy sa sem nechce vrátiť. Odchádza, pretože je to jej jediná možnosť.

Keď sa chystá prejsť za roh, do niekoho narazila. Nepovedala ani slovo, len sa pozrela na dotyčnú osobu. Bola to nová žiačka, ktorú nedávno stretla. Volá sa Lucy, ale Monique nechcela ani najmenej vedieť, čo robí práve tu a nie je na hodine, a tak sa ju snažila veľkým oblúkom obísť.

,, Čo ti je?" spýtala sa Lucy bez toho, aby sa na ňu čo i len pozrela. Monique zas obdivovala svoje topánky a modlila sa, aby vypadla z tohto hnusného prostredia.

,, Tak? Odpovieš alebo tam budeš len tak stáť?" Lucy sa otočila jej smerom a prezrela si ju úplne celú.

,, J-ja musím odísť?" Monique sa na ňu tiež pozrela.

,, Pozri vyzeráš, že sa niečo stalo. Viem, že mi do toho nič nie je, ale ako vidíš klebety sa začali šíriť príliš rýchlo," ukázala okolo seba a usmiala sa.

,, Takže mi napadla taká menšia hlúposť. Vyzeráš ako fajn baba a keď tu v tomto meste mám stráviť väčšinu života, bola by som rada ak by tu bol niekto, kto sa na mňa nepozerá s odporom takže asi tak," hovorila to s takou istotou, až Monique aj trochu závidela, keď si uvedomila, že pred týždňom sa tak cítila aj ona.

,, Takže ty mi tu navrhuješ priateľstvo?" spýtala sa Monique a usmiala sa. Hneď sa cítila lepšie.

,, Zdá sa, že asi áno,"

,, Pozri, naozaj sa ponáhľam, ale tu máš moje číslo a zvolaj mi, keby si niečo chcela," Monique si vytrhla kúsok papiera a napísala tam číslo. Nechápala skadiaľ sa to v nej berie a stará Monique je zrazu späť. Strach ju predsa len opustil, ale dokedy?

...

Doma našťastie nikto nebol, a tak si to Monique snažila aj patrične užiť vo forme ticha a vo svojej posteli.

Zo snívania ju prerušilo zvonenie mobilu. Pozrela sa na hodiny, ktoré ukazovali 4 hodiny po obede a vonku sa už aj začalo stmievať. Vzala mobil do ruky a bez pozretia kto volá, hovor prijala.

,, Ahoj, to som ja Lucy. Len tak mi napadlo, či by sme dnes nešli do klubu. Párty, alkohol a tak," Lucy bola šťastná a plná energie.

,, A si si istá?" spýtala sa Monique.

,, Jasné, ty sa potrebuješ odreagovať a ja som tu na to, aby som ti pomohla. Takže?"

,, Hm... je tu jeden klub, ale chcem ostať triezva," to bola jediná podmienka, ktorú sa Monique vždy pokúšala dodržať aj keď to naposledy s Martinom nedopadlo príliš dobre. Prečo si spomenula práve na neho?

,, Och, teším sa. Tak mi napíš tvoju adresu a o pol desiatej po teba prídem," Monique nestihla ani odpovedať a Lucy to zložila. Takže toto bude ešte dlhá noc.

...

,, Ale ale. Pre koho sa nám naša sestrička takto obliekla?" vo dverách stáli obaja bratia a Monique ich sledovala z odrazu zrkadla. Nemala najmenší dôvod odpovedať im. A nemyslela si, že čierne nohavice a sivé tielko sú nejako skvelé. Obliekla si to, čo jej ako prvé prišlo pod ruku. Nato si hodila tmavo modrú koženku, nasadila náhrdelník a obula si čierne členkové čižmy na menšom podpätku. Bez záujmu prešla okolo tých dvoch a dole na chodbe si okolo krku dala šál a do malej kabelky nahádzala všetko potrebné. Práve včas, pretože zvonku sa ozvalo trúbenie auta.

....

Pred klubom bolo kvantum ľudí, ktorí sa na seba tlačili, aby sa dostali dnu, pretože vonku bola neskutočná zima. Aspoň pre nich áno. Monique vedela ako na to. Stačilo dať SBSkárovi 20 dolárov a vstup bol možný.

Dnu bolo naozaj horúco a dusno, hudba hrala tak ako sa patrí a ľudia sa na seba tlačili a tancovali. Monique s Lucy zašli k baru a bez toho, aby si Monique vybrala čo chcela, Lucy to urobila za ňu. Jednoducho povedané, Lucy objednala fľašku. Monique na ňu vyvalila oči, ale to už bola zatiahnutá do kúta. Netušila ako sa jej to podarilo, ale asi toho barmana očarila svojím šarmom, alebo niečo také.

Aj keď si sľúbila, že sa toho svinstva nenapije vzala jej z ruky fľašu a odpila si. Po pár minútach státia a upíjania bola Monique naozaj v dobrej nálade a Lucy ťahala do prostriedku tanečného parketu.

V takomto stave tancovali a zabávali sa, aj keď nevedeli poriadne stáť na nohách. Monique zabudla na ráno, zabudla na Martina a na všetko čo s ním súviselo. Vypla to a užívala si pocit slobody. Až keď sa len trochu obzrela po miestnosti, všimla si ho. V tom momente okamžite bola triezva, pretože si uvedomila, že sa na ňu stále pozerá. Bol na druhom poschodí a tak mal dokonalý výhľad.

Monique ani len netušila čo robí, pretože Lucy nechala stáť na mieste. Jej nohy ju viedli hore na druhé poschodie. Každým schodom si uvedomovala, čo práve robí, ale bolo jej to totálne jedno. Martin ju po celý čas sledoval a ona k nemu pomalým krokom smerovala. Až keď bola tesne pred ním všimla si ako sa mu prudko dvíha hruď. Pristúpila k nemu bližšie a aj, keď bolo v klube prítmie, Monique sa mu pozerala do očí. Vôbec netušila čo tu robí a ako sa sem dostala. Ani jeden nepovedal slovo, len tak tam stáli až kým Martin neurobil prudký pohyb smerom k nej.

Zrazu jeho pery priložil na tie jej. Monique sa zarazila ale vedela, že to je ten pocit, ktorý bol ukrytý niekde hlboko v srdci a zrazu vystrelil dopredu. Všetko na čo sa sústredila bola chuť jeho pier a spôsob akým si ju k sebe pritiahol ešte bližšie. Spôsob, akým stráca pôdu pod nohami, spôsob, akým sa jej ruky obmotajú okolo jeho ramien. Prsty zahrabala do jeho vlasov, zatiaľ čo jeho pery boli stále na tých jej.

Jej nová časť. Ospravedlňujem sa, že som ju pridala tak neskôr, ale je tu aj škola. Chcem sa veľmi poďakovať za +1000 prečítaní :3 a za predošlé komentáre. Takže,čo hovoríte na začínajúce priateľstvo medzi Monique a Lucy ? A čo poviete na scénku medzi Martinom a Monique ? Súhlasíte s tým ? Čí? Som zvedavá na vašu reakciu ..... takže sa teším na komentáre a ak sa vám táto časť páčila tak zahlasujte :)