34. časť

2.7K 196 19
                                    

Po veľmi malých kúskoch prichádzal na Monique pocit bezmocnosti a strachu. Leona stála pred ňou a taktiež nevyzerala, že je v poriadku. Nikto nebol. Monique sa pokúša ovládnuť jej zlé ja a absolútne nevie ako sa po tom bude správať. Môže niekomu ublížiť alebo ho zabiť. Ale pri dievčatách platí to isté. Žiadna z nich nevie aké to bude a ak to aj náhodou zistia, musia dievča zabiť. Pomaly sa z nich stávajú sestry a ak nakoniec dôjde k takémuto radikálnemu rozhodnutiu, nebude cesta späť. Zomrie jedna z nich a hneď na to ostatné. Netuší ako dlho ešte bude odolávať a či jej zlé ja dokáže vôbec poraziť.

Leona a Monique stáli oproti sebe a ani jedna z nich nepovedala jediné slovo. Leona sklopila oči na zem a pobrala sa do kuchyne. Monique si sadla na gauč a hlavu si oprela o ruky. Prečo sa všetko musí rúcať naraz. Akoby toho už neprežila dosť, niekto ju musí trestať bez toho aby si čo i len na chvíľku oddýchla.

Na chrbte ucítila niekoho ruku. Pozrela sa hore a na tvár nahodila malý úsmev, pretože to bol Martin. Sadol si vedľa nej a objal ju.

,, O čom ste s Leonou hovorili?" spýtal sa. Monique sa z hĺboka nadýchla a pokrútil hlavou. V najbližšej dobe mu o tom určite neplánuje povedať. Bezpochyby by sa ju snažil chrániť, ale ak by došlo na najhoršie, bála by sa, pretože by ho mohla aj zabiť.

,, Nič vážne," pozrela sa mu do očí a usmiala sa ešte viac, ,, zaujímalo ju, čo si vezmem na ples."

,, Ach ten ples. Chceš tam vôbec ísť? Pretože ak sa na to necítiš nemusíme..."

,, Ja tam chcem ísť. S tebou. Chcem si užiť aspoň jeden večer bez týchto starostí," ples brala ako možnosť vypadnúť a vypnúť pri tanci s Martinom. Naklonila sa bližšie k Martinovi a priložila svoje pery na tie jeho. Martin znamená pre ňu úplne všetko.

...

,, Dnes o 8 pôjdem s Leonou na to miesto, kde by sa pravdepodobne malo nachádzať ďalšie dievča," povedala Beccy a sadla si na posteľ Monique. Tá nervózne chodila po celej izbe a horlivo prikyvovala.

Dnes je sobota a to znamená ples. Dva dni prebehli ako nič a Monique ich ani nestihla zaznamenať. Beccy sledovala ako Monique nie je vo svojej koži. Mala na to právo. Necítila sa najlepšie, ale určite to nebolo kvôli plesu. Áno, aj on v tom hral istú rolu, ale bol tu problém s ovládaním. Z dnešnej noci mala zvláštny pocit. Zničene si sadla vedľa Beccy a pohladka po hlave Cola, ktorý ležal na dlážke vedľa Beccy. Zrazu do izby vtrhla Leona a na tvári mala obrovský úsmev.

,, Prečo tu len tak sedíte?" nechápavo sa pozrela na obe dievčatá, ,, dnes je tvoj deň a ty sa vôbec netešíš. Ja na tvojom mieste by som sa už pripravovala. Takže makaj pretože máš už len 3 hodiny," Leona prišla až ku Monique a chytila ju za obe ruky. Zdvihla ju hore a postrčila do kúpeľne.

,, Poriadne sa osprchuj a my s Beccy sa postaráme o to ostatné,"

Monique si len povzdychla a otrávene zatvorila dvere do kúpeľne. Keď bola v sprche musela uznať, že to nebol najhorší nápad. Cítila sa akoby už pár dní nespala.

Za dverami už nedočkavo čakali Lucy a Beccy. ,, Neublíži ti ak sa aspoň trochu usmeješ," povedala Leona, keď Monique otvorila dvere od kúpeľne. Beccy ju potlačila k posteli, kde ju následne posadila. Monique sa práve na úsmev vôbec necítila.

,, Urobíme z teba to najkrajšie dievča na plese," povedala Leona a neprestala sa usmievať.

...

,, To ste vážne nemuseli," povedala Monique a zapozerala sa na šaty, ktoré Beccy držala v rukách. Videla ich včera v obchodnom centre, ale nemohla si ich dovoliť, a tak si namiesto nich kúpila iné, ale do týchto sa zamilovala. Oni to vedeli a nakoniec jej vysnené šaty kúpili a Monique dievčatá v tejto chvíli milovala.

frozen [sk] [dokončené]Where stories live. Discover now