frozen [sk] [dokončené]

21. časť

Aj keď neznáme dievča zmizlo, Monique sa neprestala dívať na miesto, kde pred chvíľou stála. Musela priznať, že to bolo zvláštne a určite sa dievča pozeralo na ňu. Nemôže to byť náhoda. Ešte sa párkrát porozhliadla či ju neuvidí niekde v diaľke, ale nikoho nevidela. Rozhodla, že sa vráti späť domov. Išla veľmi pomaly a premýšľala čo povie Martinovi, keď tam ešte stále bude. Chcem ti len povedať, že som sa tiež do teba zaľúbila, si skvelý, ale chovala som sa ako krava. A ešte mám takú zvláštnu moc. Žime spolu šťastne až naveky.

Postupne ju vtipné zmýšľanie prešlo. Uvedomila si, že je v hroznej situácii. Veď povedal, že sa zamiloval. Čo ak budú spolu? Bude silná na to, aby mu tajila svoju schopnosť? Kedy mu to povie?

...

Keď bola pred dverami, na chvíľku aj zaváhala. Čo ak je Martin stále vnútri? Čo mu povie? Musela priznať, že by ho najradšej objala a nikdy nepustila. Cítila sa, že má rozdvojenú osobnosť, pretože rada by mu dala aj facku a vykopla z domu. Nebolo ľahké premýšľať týmto spôsobom. Zabíjalo ju to. Bude to vždy tak? Keď sa zamiluje bude to tak stresujúce a namáhavé?

Nechcela myslieť na to, čo by sa stalo ak by sa priznala, že ho ľúbi. Bolo to nereálne. Aspoň pre ňu určite, pretože nie je tak odvážna a určite nie je pripravená na vzťah. Pokrútila hlavou nad tým a otvorila dvere. Keď vstúpila, v dome bolo ticho. Vedela, že Bob s otcom odišli niečo vybavovať a John sa určite pobral niekde si užiť. Pre neho to bolo typické.

V Monique to vyvolalo pocit zovretie priamo v hrudníku. Nie je tu.

Vyšla pomaly po schodoch a pozrela sa do izby. Nikto v nej nebol. Martinove veci, ktoré boli ešte na stoličke, boli preč. Odišiel. Chcelo sa jej plakať, ale opadol z nej aj pocit strachu. Bolo to zvláštne.

Nechcela ďalej premýšľať nad ním, preto vošla do kúpeľne a vzala si knihu, ktorú tam pred tým hodila spolu aj s miskou a pohárom. Prešla do izby a zo stolíka vzala náhrdelník v tvare vločky.

Posadila sa na posteľ a náhrdelník si pripla na krk. Chytila ho do dlane a zatvorila oči. Bol to zvláštny pocit, ale Monique cítila šťastie.

Keď otvorila oči, vzala knihu do rúk a otvorila aj ju. Tentoraz si prezerala stránku po stránke oveľa podrobnejšie a snažila sa niečo prečítať. Problém bol len v tom, že väčšina textu bola v neznámom jazyku. Ten čo vedela prečítať nebol ničím zvláštny. V knihe bolo neskutočne veľa obrázkov, ktoré vyzerali, že boli ručne maľované. Keď sa Monique prešla po jednej rastline, všimla si dokonalú prepracovanosť a aj po toľkých rokoch sa farba nestratila. Musela priznať, že to bolo dokonalé. Už len tým, že niečo takéto mohla držať v rukách, bolo pre ňu niečo ako požehnanie.

Trápila ju myšlienka, že niekto vošiel do jej izby a priniesol túto knihu a aj náhrdelník. Chcela vedieť kto to bol a aký mal dôvod. Zatiaľ to bol jediný, kto vie o jej svete a vie, že práve Monique má moc.

Ale existujú ďalšie tri dievčatá, ktoré majú s týmto niečo spoločné.

Monique si ďalej čítala knihu a nepopierala, že ju fascinovala každá stránka. Zväčša to boli popisy rastlín a kameňov. Až keď došla na stránku, kde sa písalo o mesiaci, úplne ju to pohltilo.

,, Spln mesiaca spôsobuje, že rany v tomto období silnejšie krvácajú a rez stromov môže spôsobiť ich vyschnutie,"

Ale najviac ju zaujala bájka o Lune.

,, Ľudstvo dávno pred tým, než si ešte pamätá, žilo v neistote. Zima prichádzala kedy sa jej zachcelo, horúco bolo ako dar od Boha. Dažde prichádzali len vtedy ak sa ľudia úpenlivo modlili a rastliny začali kvitnúť len vtedy, ak zaklínači prekliali zem. Samo ľudstvo si tieto časy nepamätá, pretože nikdy neboli. Luna sa na utrpenie týchto duší nedokázala pozerať, preto na Zem zoslala 4 zrnká zo svojho tela a aby sa na nich nepozeralo ako na cudzie bytosti, pretvarovala tieto zrnká na podobu ich vlastných ľudských tiel a darovala im čisté duše. Na zemi to boli 4 krásne ženské duše.

Leven bola živá, krásna a milá tak ako život, ktorý prinášala. Dnes jej rozumieme ako jar.
Hitte bola podobná Leven, ale veľmi často sa hnevala, preto zo sebou prinášala horúčavu ako nikto iný. Dnes je ako leto.
Pluvia bola nadaná, z jej úst vychádzali krásne tóny. Nazvala to spevom. Ale Luna sa nedokázala ovládať a chcela mať z nej dokonalú dušu tak ako Hitte, ale Pluvia z toľkého šťastia dostala len smútok aj napriek jej kráse. Dnes je známa ako jeseň.
Nakoniec je tu Hiems. Tichá a chladná, ale zároveň neuveriteľne láskavá. Jej sestry mali pred ňou rešpekt. Bola nevyspytateľná a sestry nedokázali povedať, kedy udrie. Niekedy prešla stavom, kedy sa nenávidela. Bála sa o každú dušu, ktorú pohltil chlad a ľad. Dnes ju poznáme ako zimu.

4 duše sa spojili, aby na Zemi vznikol pokoj. Svoje pôsobenie si rozdelili na 4 časti. Dnes to voláme ročné obdobia. Vymazali neistotu a nepokoj. Ľudia si tak vedeli predpovedať načo sa majú pripraviť. Nebáli sa, že umrú hladom a či ich to nezabije.

Ale aj tu zapôsobila sila lásky na každú jednu dušu. Luna chcela, aby vládli naveky, ale láska spôsobila to, že začali starnúť a ich čas na zemi sa skrátil. Luna z posledných síl urobila čo mohla a aby na Zemi už nikdy viac nebola neistota a strach, moc 4 duší sa prenáša generáciou. Akonáhle 4 duše umreli, ich moc sa preniesla na najmladšieho ženského potomka v rodine.
Takto to funguje už od nepamäti.
Potomkovia 4 duší žijú v nevedomosti.
Silu a moc duší získajú len vtedy ak sa nájdu a spoja. Ak sa to nestane, svet znova pohltil pocit, ktorý tak dlho nepoznal,"

Monique to dočítala a snažila sa to spracovať v hlave. Nemyslela si, že je to až tak veľká vec. Nikdy v živote by jej nenapadlo, že je potomok niekoho tak výnimočného. A to dievča. Tá zvláštna energia, ktorá medzi nimi bola, musí niečo znamenať. To dievča musí nájsť.
V hlave jej ešte behala jedna otázka. Ak sa to dedí len vtedy, keď niekto umrie, to znamená len jedno.

Otcova mama to byť nemôže, keďže ešte stále žije. Takže babka z maminej strany umrela tesne po narodení Monique.

Bola to ona! Tak ako aj ja! Je potomok Hiems! To mi nemohla nechať nejaký list?! Varovanie?! Veď som si týmto prešla úplne sama. Chcela som ju spoznať. Mala tú istú moc ako ja! 

Ahojte :) dúfam, že ste si časť užili a poviete mi názor o príbehu, ktorý sa Monique dozvedela :) dúfam, že je to jasne vysvetlené, pretože takúto somarinu som už dlho nenapísala :D teším sa na vaše komentáre :)