frozen [sk] [dokončené]

26. časť

Monique sa odtiahla len na malú chvíľku a za pozerala sa do jeho sivých očí. Nedokázala uveriť tomu, že Martin vie jej tajomstvo a všetko sa začalo posúvať lepším smerom. V tejto chvíli bola tým najšťastnejším dievčaťom. Chlapec, ktorého ľúbila, ju držal v náručí. Pozerali si navzájom do očí, pretože nedokázali povedať ani slovo. Bola to chvíľa, ktorú si obaja chceli zapamätať, čo najlepšie. Monique sa vytrhla z premýšľania o tom, aké sú jeho oči dokonalé. Sivá farba bola chladná, ale pri ňom nie. Túto sivú farbu na ňom priam milovala.

Zatiaľ čo ju Martin držal za pás, ona siahla rukou na jeho ľavú ruku. Chcela si lepšie obzrieť náramok, vďaka ktorému ho spoznala. Martin neprotestoval a nechal Monique nech si náramok pozrie bližšie.

Vyzeral ako obyčajný náramok, ale určite ním nebol. Jednoduchosť ho najlepšie vystihovala. Bol strieborný a na malom mieste mal vyrezanú vločku. Monique si ho obzerala z každej strany, ale nič zvláštne nenašla.

,, Nemáš strach z toho, že musíš ochraňovať niekoho ako som ja?" spýtala sa Monique a pozrela sa mu do očí.

,, Ako to myslíš?"

,, Ja mám schopnosť, ktorou ťa dokážem nechať zamrznúť. Myslíš, že potrebujem niekoho ako si ty?" povedala mu s úsmevom. Martin sa taktiež zasmial. Monique dala jeho ruky preč z pása a sadla si na posteľ. Martin si sadol vedľa nej a s úsmevom na tvári ju pozoroval.

,, Ja hovorím, že áno. Aj keď máš zvláštnu schopnosť, nikdy by si mi neublížila a ešte sú tu aj osobné dôvody," povedal a ľahol si na posteľ. Monique sa naklonila nad neho.

,, A smiem vedieť aké dôvody to sú?" spýtala sa ho so zdvihnutým obočím.

,, Nenechám nikoho, aby sa na teba pozeral. Odteraz si moja," priamienky vlasov jej zastrčil za ucho a priložil pery na tie jej. Monique sa s úsmevom odtiahla a neveriacky pokrútila hlavou.

,, Nie som tvoj majetok. To si zapamätaj," svojím prstom mu strčila do hrude a postavila sa z postele. Martin ostal ležať zatiaľ čo Monique vytiahla tú starú knihu. Položila ju vedľa Martina a začala v nej listovať.

,, Čo je to za kniha?" spýtal sa Martin.

,, Dala mi ju Lucy. A áno Lucy o tomto všetkom vie. Je to kniha, ktorá mi pomohla vo veľmi ťažkej chvíli a teraz potrebujem pomoc znova," Monique listovala a nevidela ako sa Martin divne zatváril, keď počul meno Lucy. V dobe kedy ešte len prišla na školu, nemal na ňu pekný názor.

,, A o čo sa presnejšie jedná?" povedal. Musí vedieť všetky podrobnosti o svete, kde je Monique.

Prestala listovať a pozrela sa na neho. Bola mierne prekvapená, že to chce vedieť, preto sa snažila nájsť stranu, kde čítala o bájke. Keď ju konečne našla, podala ju Martinovi. Sledovala ho ako to číta. Zaujali ju jeho tmavohnedé vlasy. Jeho oči boli dokonalé, ale jeho vlasy tiež. Mal husté vlasy s náznakom kučier. Mala sto chutí znova do nich zaboriť ruku, ale Martin sa pozrel na ňu a potom znova na bájku.

,, Musím nájsť ostatné dievčatá," povedala a nečakala na to, kedy to spracuje a knihu otočila späť k sebe. Snažila sa v nej nájsť aspoň nejakú nápovedu, ale nič také sa v nej nenáchadzalo. Martin ju potichu sledoval.

,, Vtedy, keď si mi povedal, že si sa do mňa zaľúbil a ja som utiekla, v parku bolo dievča. Ale určite nebola normálna. Netuším ako to mám opísať, ale bola zvláštna a mala ryšavé vlasy. Mala som pocit, že ona sledovala aj mňa a je to jedno z týchto dievčat," povedala a vydýchla. Martin sa posadil bližšie k nej a objal ju. Prišla na ňu neskutočná únava a chcela spať. V jeho objatí sa cítila v bezpečí a bolo to aj príjemné.

,, Možno ak by si sa vrátila späť na to miesto, niečo by si zistila," poveda Martin hneď prvé, čo mu napadlo. Monique sa vytrhla z objatia a darovala mu rýchly bozk. Postavila sa z postele a zo skrine vytiahla kabát.

,, Nechápem, prečo mi nenapadlo vrátiť sa späť," tľapla sa po čele a tentoraz to bol Martin, ktorý ju sledoval so zdvihnutým obočím. Nestihol sa ani zasmiať a Monique ho už ťahala dole po schodoch až na chodbu, kde sa rýchlo obula. Počkala aj na Martina, ktorý nedokázal uveriť tomu, že ho niečo také mohlo napadnúť. V tejto chvíli mohli ostať v objatí a nemuseli by ísť von do takého počasia.

Keď zatvorila dvere, chytila ho za ruku a s úsmevom na tvári ho viedla do neďalekého parku, kde videla ryšavé dievča.

...

,, Prečo si utiekla?" spýtal sa jej Martin, ktorý sa pozeral pred seba. Aj keď kráčali ďalej, Monique ztuhla a začala uvažovať, čo mu povie.

,, Povedal si, že si ma ľúbim od chvíle, kedy sme boli ešte priatelia. Asi som spanikárila," kráčali pomaly po napadanom snehu a pod nohami sa im ozýval typický zvuk snehu. Nikto z nich nepovedal ani slovo a potichu kráčali ďalej. Monique sa zamyslela nad tým čo sa vtedy stalo a musela priznať, že situáciu neriešila práve najlepšie. Mala tam ostať. Ale samozrejme, že ak by ostala, nikdy by nevidela dievča medzi ktorým bolo tak zvláštne puto. Jedno nadvezuje na druhé a postupne si uvedomovala, že urobila správne, keď odišla. Síce to voči Martinovi nebolo fér. Ak sa na to pozrie z iného uhla a ona by v tej chvíli pri ňom ostala, nikdy by nezažila bozk taký ako dnes. Bolo to zvláštne prepojené až ju to samú desilo.

Z jej rozmýšľania ju vyrušil pohľad na park do ktorého utiekla. Ešte chvíľu išli po zasneženom chodníku a určite vyzerali ako šťastný pár, ktorý je na prechádzke a nie pár, ktorý hľadá neznáme dievča.

Zrazu Monique zastavila na mieste, kde stála aj pred tým a pustila Martinovu ruku. Obzrela sa dookola a snažila sa zistiť, čo presnejšie hľadá.

,, Stála presne tam," ukázala na miesto, kde bolo dievča. Nečakala na Martina a vybrala sa k miestu.

Martin ju potichu nasledovala a keď sa zastavila Monique, ostal stáť presne za ňou. Monique sa znova pozrela iným smerom a začala kráčať ďalej. Musela priznať, že ju niečo ťahalo k budovám, ktoré boli hneď cez cestu. Pomaly prešla na druhú stranu ulice a namierila si to do uličky medzi budovami. Až keď bola na konci, v diaľke si všimla niečo oranžové. Keď lepšie zaostrila, všimla si, že sú to vlasy, ktoré miznú za rohom. Okamžite sa rozbehla za nimi.

Ahojte :) ďalšia časť je takmer po 24. hodinách a ja sa chcem poďakovať za úžasné komentáre k predošlej časti. Táto časť je škôr oničom, ale máte tu Martina a Monique a ja môžem povedať len to, že tak skoro ich nerozdelím. Ale zaujíma ma váš názor na časť, takže komentujte a hlasujte a ďalšiu časť očakávajte čoskoro :) majte sa