frozen [sk] [dokončené]

35. časť

Utekať bosý, v tme a k tomu ešte oblečený v šatách nie je jednoduché. Svoje o tom vie aj Monique, ktorej už dochádzali sily na ďalší krok. Bola zmätená a dezorientovaná. Bolesť v jej rukách sa stupňovala a široko ďaleko nebol nikto iba stromy zase stromy a tma. Plač, ktorý jej vôbec nepomáhal ju úplne premohol. Viac už nedokázala bežať. Jej nohy vypovedali službu a zaslzené oči spôsobili, že zakopla o konár, ktorý bol ukrytý pod snehom. Na zem spadla veľmi bolestivo. Ostala ležať v lese, na snehu a vládala sa len pozerať na nočnú oblohu, ktorá sa črtala medzi stromami. Pravidelným dýchaním sa snažila ukľudniť, ale nedokázalo to. Chcela, aby tá bolesť prestala. V tejto chvíli si priala jediné. Chcela byť normálne dievča.

Nebráň sa, bude to horšie

Hlas sa neprestal ozývať a ona mala pocit, že jej vybuchne hlava. Po celý čas, čo bežala sa neprestal ozývať.

Budeš najsilnejšia, budú sa ťa báť

,, Nie, nie, nie... buď už ticho!" začala kričať na hlas v hlave a studené, bolesťou poznačené ruky si priložila na čelo. Bolesť sa nepretržite stupňovala. Prestávala ovládať svoju schopnosť, cítila to. Len tak tak bránila zamrznutiu okolia.

Ak sa zmeníš, svet už nebude tak hrozné miesto

Nebráň sa tej zmene

Ty vieš, že zvíťazím

Oni nepotrebujú tvoje sestry

,, Sklapni!" skríkla Monique a ešte viac sa rozplakala, pretože takúto bolesť v celom tele ešte nezažila.

Ich činy si žiadajú zimu, ozajstnú zimu

,, Nemôže sa to takto skončiť," Monique sa oprela o ruky a snažila sa postaviť.

Ľudia sú len obyčajné červy, ktoré môžeš zničiť kedykoľvek

,, Daj mi pokoj!" pokus o postavenie nefungoval. Nohy nevládali, a tak len ostala sedieť na zasneženej zemi. Šaty už dávno stratili svoje čaro. Boli úplne zničené a Monique sa cítila ešte mizernejšie.

Toto sa skončí len mojim víťazstvom

,, Porazím ťa!" zakričala Monique do tmy.

Nemyslím si

V dlaniach pocítila paralyzujúcu bolesť akoby dostala šok, ale tento šok pretrvával. Nikdy v živote takéto čosi necítila. Od bolesti jej prišlo neskutočne zle a do očí sa jej nahrnulo ešte viac sĺz. Mala pocit, že sa každú chvíľu od bolesti pozvracia.

,, Prestaň!" skríkla Monique najhlasnejšie ako mohla.

Už to cítiš?

Bolesť sa šírila aj do rúk a ramien. Bolo to akoby sa jej každý sval sťahoval ku kosti. Ako dokáže poraziť takúto silu, pri ktorej má pocit, že ju zabíja? Tentorez cítila ako z nej naozaj vyprcháva život.

Som silnejšia než ty

,, Prosím," jej hlasivky dokázali už len šepkať. Nedokázala kričať. Bolesť ju úplne ochromila.

Zľutovanie dostaneš až keď sa premeníš

Keď si už myslela, že nič horšie už cítiť nemôže, zmýlila sa. Paralyzovanie sa neprestávalo šíriť. Pred sebou videla kvapky krvy, ktoré tiekli z jej nosa a dopadali na šaty. Ak by sa to stalo rýchlo bolo by to oveľa viac znesitelnejšie, ale toto? Cítila každý jeden centimeter tela ako ho postupne prestáva od bolesti cítiť. Nekričala, len plakala. Nedokázala sa dlhšie udržať v sede, preto spadla späť na zasneženú zem.