frozen [sk] [dokončené]

17. časť

Plánovanie pomsty, sledovanie a nečakaná návšteva

...

Monique bola naštvaná za to, ako Elizabeth tento rozhovor ukončila. Najradšej by išla za ňou a napľula jej do tváre, ale až takú odvahu v sebe nenazbierala. Preto sa pobrala do triedy a po ceste vymýšľala plán ako sa pomstiť. Človeku ako je ona, jednoducho umelina, bolo náročné vybrať ten správny plán. V každom prípade Elizabeth vždy skončila mŕtva. Monique ju nenávidela za všetko, čo urobila. Nechápala, prečo prišla späť a najviac ju trápilo hlavne to, že Martin nevidel, aká je falošná a dokázal sa s ňou, aj po tom všetko, dať znova dokopy.

Monique celý čas ignorovala všetkých a všetko, čo bolo naokolo. Cez prestávky mala chuť odtrhovať hlavy ľuďom, ktorý sa na ňu pozreli. Po celý čas bola uzavretá vo svojej bubline, kde premýšľala nad rôznymi scenármi. Tento deň sa nemohol už viac pokaziť.

Po škole išla hneď domov, ale keďže sa hrala s každou vločkou, ktorá jej spadla na ruku, ktorú mala pred sebou vystretú, cesta jej trvala dlhšie ako plánovala. V ušiach mala slúchadlá. Počúvala skladbu od Imagine Dragons a až príliš sa do nej započúvala. Keď kráčala po čerstvo napadnutej vrstve snehu, až príliš neskoro si všimla, že pred ňou stoja ľudia. Zastala pred nimi možno 10 metrov, ale aj tak medzi nimi spoznala známe tváre. Bola tam Elizabeth a Martin s partiou ľudí.

Elizabeth sa opierala o Martina a rozprávala sa. Niekedy sa zasmiala a hneď na to rozprávala ďalej. Ale Monique Elizabeth zaujímala najmenej. Jej pohľad zablúdil k Martinovi. Jej srdce podskočilo a zároveň sa prepadlo pod zem v rovnakej chvíli, keď mu Elizabeth dala bozk na pery. Monique ich aj naďalej sledovala a tak mohla vidieť, že Martin aj pri tejto nečakanej reakcii si zachoval kamennú tvár a neustále sa pozeral pred seba. Monique túto situáciu celkom nepochopila, keďže ešte ráno obaja boli vysmiaty. A teraz? Martin jej nevenuje jediný pohľad. Chcela vedieť, čo si práve teraz myslí.

Monique nemala v pláne tam stáť. Hlavne aby si ju nevšimli. Preto sa rozhodla, čo najrýchlejšie odísť od nich preč a čo najväčším oblúkom sa im vyhnúť. Prosila, aby im čo najskôr unikla.

Domov prišla už vo večerných hodinách, pretože po celý ten čas sa prechádzala po meste a znova rozmýšľala. Keďže doma nikto nebol, Monique usúdila, že bratia vytiahli otca niekde von. Pravdepodobne tam, kde je alkohol.

Zajtra ju čakal len víkend, preto sa rozhodla, že chvíľu osamote využije najlepšie ako sa dá. Vo svojej izbe si obliekla tepláky a tričko. Podišla ku poličke s knihami a náhodne vybrala jednu, s ktorou dneska plánuje stráviť celú noc. Knihu si položila na nočný stolík a odišla do kuchyne. Pripravila si kávu a aj s hrnčekom sa vrátila späť do izby a sadla si na posteľ.

Neuvedomila si ako, ale zapozerala sa do steny oproti nej a až neskôr si uvedomila, čo robí. Pokrútila hlavou a lepšie sa na posteli usadila až nakoniec sa pustila do čítania.

...

Dej knihy ju zaujal natoľko, že si nevšimla ako ďaleko v nej došla. Zrazu počula zvuk, ktorý pripomínal kamienky narážajúce do skla. Knihu položila vedľa seba a pozrela sa na mobil, ktorý ukazoval 1 hodinu ráno. Až keď sa lepšie zapozerala na okno, zistila, že sa vôbec nemýlila. Skutočne jej niekto hádzal kamienky do okna, preto sa postavila a podišla k nemu. Keď ho otvorila a naklonila sa, v tme uvidela osobu. Dotyčný sa pohol vpred a keď mu pouličná lampa zasvietila do tváre, Monique v ňom spoznala Martina. Čo ten tu robí?

,, Prečo si tu?" spýtala sa ho tak potichu, aby ju nepočuli susedia.

,, Potrebujem sa s tebou porozprávať," hneď ako to povedal, Monique v jeho hlase počula, že je trošku opitý. Nemala srdce na to nechať ho v tej zime vonku, preto urobila zásadné rozhodnutie.

,, Tak dobre. Bež k hlavným dverám, pretože nikto nie je doma," keď to dopovedala, zatvorila okno a nadýchla sa.

Po ceste k dverám sa ešte obzrela v zrkadle. Čo to robím? Otvorila dvere a hneď zbadala ako sa Martin na ňu usmieva. Pozvala ho dnu a sledovala ho, ako sa vyzúva z topánok, keď je pod vplyvom. Musela si priznať, že to bolo trochu komické.

,, Tak čo tu chceš?" nadvihla obočie a prekrížila si ruky na hrudi.

,, Chcel som ti niečo povedať,"

,, Povedz, čo más na srdci," síce to znelo ako sarkazmus, ale Monique by to rada vedela.

,, Videl som ťa,"

,, O čom tu rozprávaš?" zrazu do jej hlasu sa prikradla neistota a modlila sa, aby to nebola tá situácia, kde ich sledovala.

,, Dnes po škole si šla domov. Sledovala si nás," Martin sa k nej začal približovať a Monique z neho cítila alkohol.

,, To som nebola ja," tak toto je jej jasná smrť.

,, Bola si to ty. Viem to," keď bol k nej až príliš blízko, odtiahol sa a nasmeroval si to hore po schodoch. Monique ho bez slov nasledovala. Martin trafil do jej izby a keď vkročil, potkol sa o koberec a spadol. Monique prišlo ľúto, že tam leží rozvalený na zemi, ale aj tak si sadla na posteľ a sledovala ho, ako sa štverá k nej. Sadol si k nej a pozoroval ju. Nastalo to trápne ticho, kedy ani jeden nevedel, čo má povedať.

,, Uvedomuješ si aká si nádherná?" táto otázka ju celkom zarazila, preto zo seba dostala len jediné slovo.

,, Č-čože?" povedala to s piskľavým hlasom. Nedokázala sa mu pozrieť do očí. Martin vzal jej bradu medzi svoje prsty a zdvihol ju tak, aby sa na neho pozrela.

,, Ty ani len netušíš, ako by som chcel byť s tebou,"

,, Veď predsa máš Elizabeth," Monique to len zašepkala.

,, Áno mám. Ale pri nej necítim to, čo s tebou," toto nebol opitý Martin. Hovoril to s tak vážnym hlasom, že Monique mu pomaly začala veriť.

,, Čože?" neustále sa mu pozerala do očí a čakala, čo sa bude diať ďalej.

Znova nastalo hrobové ticho a Monique sledovala, ako Martinov pohľad preskakuje z jej očí na pery a naopak. Až nakoniec sa Martin odhodlal, naklonil sa k nej a priložil pery na tie jej. Začal ju vášnivo bozkávať a Monique mu nijako nevzdorovala. Jej ruky sa zaplietli do jeho vlasov a Martin ju povalil na posteľ, kde ju naďalej bozkával. Až keď im došiel dych, odtiahli sa od seba a navzájom si pozerali do očí.

,, Daj mi pár dní a ja to s ňou skončím, sľubujem," Martin sa na ňu usmial a zastrčil jej pramienok vlasov za ucho. Monique bola v tejto chvíli asi najšťastnejšie dievča. Ale v hĺbke duše cítila, že je to až príliš pekné na to, aby sa to bola pravda.

Nová časť prichádza trošku skôr. :) tak ? Aký máte názor na tento koniec ..... ? Som zvedavá na vaše komentáre :D