Dotyk ohňa

10.kapitola

„Poď, pôjdeme domov.“ povedal jej Markus a jemne sa od nej odtiahol. „Mali by sme odísť, prv ako sa preberie.“

            Agnes prikývla. Vztýčila hlavu a vykročila domov. No sem tam jej ešte telom otriasol vzlyk. Markus ju objal okolo pliec a ona sa ním nechala viesť k svojmu domu.

            Markus ju usadil za stôl a keď sa s protestom postavila, jedným pohybom ruky ju jemne posadil späť. Z postele vzal kožušinu a prehodil jej ju cez plecia.

            „Nebudem tu len tak sedieť. Veď sa nič nestalo.“ povedala, ale hlas sa jej aj tak mierne zachvel a po celom tele jej nabehli zimomriavky.

            „Starala si sa o mňa, zachránila si mi život. Tak teraz sa ja postarám o teba.“ keď videl jej zdvihnuté obočie, zamračil sa. „Nepozeraj tak na mňa. Iba ti uvarím čaj.“  Zobral z háčika kotlík a šiel von pre vodu. Zavesil kotlík nad ohnisko a rozkúril. Agnes ho po očku sledovala, pozerala ako sa mu hýbu ruky. Oheň pod kotlíkom sa rozhorel a on sa postavil. Očami skúmal poličky, ale nevedel čo by mal do vody pridať.

            Agnes zbadala jeho váhanie a tak si zložila z pliec kožušinu, vyskočila z lavice a z poličky zložila nádobku so zmesou bylín. Keď voda zovrela, Markus odložil kotlík z ohňa a vhodil doňho za hrsť bylín.

            „Stačí?“ spýtal sa nevinne a ona prikývla. „Ešte som nerobil ani niečo tak jednoduché ako je čaj. Doma sme vždy mali kuchárku a ako muž som vždy pil medovinu, víno alebo pivo. No teraz....je mi vzácne aj niečo také ako je čaj, keď ho budem piť v očarujúcej spoločnosti.“ usmial sa a ona sa pri jeho pohľade začervenala. Čaj sa vylúhoval a on ho nalial do dvoch cínových pohárov.

            „Zabudol si na med.“ jemne mu pripomenula Agnes. Namiesto toho aby Markus osladil čaj v pohároch, vylial ho naspäť. Agnes sa usmiala, ale nič nepovedala. Znovu vstala a do čaju vliala trochu medu, ktorý sa leskol ako tekutý jantár. Keď medník pokladala, drobná kvapka jej dopadla na ruku. Chcela ju zotrieť, ale Markus jej jemne chytil dlaň. Pozeral jej do očí a ona na neho nechápavo hľadela. Pomaly si prisúval jej dlaň k perám a potom sa sklonil a na medovú kvapku, ktorá sa jej leskla medzi palcom a ukazovákom vtisol nežný bozk.

            Agnes sa prudko nadýchla, keď pocítila jeho pery na svojej pokožke. Boli horúce a ich dotyk bol príjemný. Jemný ako motýlie krídla a predsa cítila ako jej rozlieva hrejivý pocit do celého tela.       

            Markus zdvihol pohľad a zadíval sa jej priamo do očí. Vychutnával chuť a vôňu medu a jej pokožky. Sledoval prekvapenie, ktoré sa jej zračilo v očiach. Odrazu ruku prudko vytrhla a schovala si ju za chrbát a druhou rukou si ju vzadu chytila. Prstami sa dotkla miesta, ktoré bolo ešte lepavé od medu, miesta, ktoré bolo prvýkrát niekým pobozkané.

            „Prečo si ma pobozkal?“ spýtala sa nevinne, ale cítila, že líca jej zdobí rumenec.

            Markus pokrčil plecami. Potom sa usmial na jeden kútik úst a povedal:

            „Nikdy som nebozkával anjela. Chcel som vedieť aké to je.“

            Agnes sa v rozpakoch otočila. Pozrela sa na nízke plamene v ohnisku, ktoré sa pomaličky zmenšovali. Boli to oni, ktoré ju tak hriali? Alebo to bolo niečo v nej, čo spôsobilo, že už necítila chlad? 

            „Agnes...“ oslovil ju precítene, ale ona sa neotočila. Aj napriek tomu pokračoval. „Už nikam ťa nepustím samú. Nedovolím, aby ti ktokoľvek ublížil, rozumieš? Ak budeš v núdzi, nezúfaj, pretože vždy budem len pár krokov od teba a zachránim ťa.“

            Keď počúvala jeho slová, ďalej uprene hľadela do plameňov, ale pery sa jej postupne zvlnili v úsmeve. A hneď ako ich dopovedal nesmelo prikývla. Pohyb bol sotva badateľný, ale on vedel, že súhlasí...