Dotyk ohňa

57.kapitola

Agnes zavrela dvere za mladou slúžkou a ponáhľala sa späť k veľkej kadi, z ktorej len pred malou chvíľou vyliezla. Bola zakrútená vo veľkom páse bieleho plátna a kvapôčky vody z mokrých vlasov sa vpíjali do látky na chrbte alebo kvapkali na kamennú zem. Šibalsky sa usmiala na Markusa a hrýzla si pritom spodnú peru. Zhodil zo seba košeľu a vstúpil do kade, odkiaľ stále vychádzala horúca para. Ponoril sa do vody. Vôňa bylín ho pošteklila v nose. Zhlboka dýchal, vychutnávajúc si pôžitok, ktorým ho obdaril veky nevidený kúpeľ. Agnes prešla k nemu a drsnou handričkou navoňanou levanduľovým olejom mu umývala chrbát a ramená.

            „Takto sa stará dobrá manželka o svojho pána?" spýtala sa potmehúdsky a obliala horúcou vodou umytú pokožku.

             „Ty si tá správna žena už len tým, že kráčaš po tejto zemi," otočil sa k nej a venoval jej zaľúbený úsmev.

             „Počula som, že muži klamú," povedala a v očiach jej nezbedne zaiskrilo. Čakala na jeho reakciu. Chystala sa navlhčiť mu dlhé vlasy, ale on sa prudko otočil, z dlaní spravil misku a vzápätí na ňu dopadla spŕška teplej vody. Od prekvapenia zvýskla a on ju opäť oblial. Pribehla ku kadi s úmyslom opätovať jeho útok, ale schytil ju okolo pása a stiahol k sebe. Látka obmotaná okolo jej tela nasiakla vodou a oťažela. Chcela sa postaviť, ale stratila rovnováhu a spadla. Voda vyšplechla okolo nich a dlažba sa leskla od drobných kaluží. Markus sa na nej viditeľne zabával a ona sa tiež schuti rozosmiala.

             „Ale sme tomu dali!" zasmiala sa a prešla rukou po hladine, aby mu to vrátila. Nestihol sa uhnúť a voda mu stiekla do očí. Voda chladla, kým spolu bojovali, ale oni to ani nepostrehli. Boli ako deti, ktoré nič nemohlo vytrhnúť z práve objavenej hry. Mokré pramene vlasov im padali do očí a voda stekala v pramienkoch po lícach. Markus pozoroval to neobyčajné stvorenie. Díval sa na ženu, ktorá ho celkom zajala do svojej moci. Na dlhých mihalniciach sa trblietali malé kvapôčky a dodávali jej vzhľad víly so šatami utkanými z rannej rosy. Úsmev sa stratil, oči zvážneli. Natiahol ruku a pramene z očí jej odhrnul z tváre. Držiac ju na mieste pod uchom sa k nej naklonil a v blízkosti tak tesnej, až cítila teplo jeho dychu, zašepkal:

             „Nikdy by som ti neklamal, ver mi, nikdy! Milujem ťa viac ako vlastný život.Vtedy, keď som myslel, že som ťa stratil...nebyť Gabriela tak...Agnes bez teba by som nežil," hlas sa mu zlomil, ale ona prikyvovala a potom sa oňho oprela vlhkým čelom. Zavreli oči, vychutnávali si pominuteľné čaro okamihu a tíško dýchali, akoby sa báli, že jeden druhého stratia pri najslabšom poryve vzduchu. Po hodnej chvíli jej pomohol vystúpiť z kade. Umyl si vlasy a vyšiel von. Rýchlo sa poutieral a z truhlice vytiahol čistú košeľu so širokými rukávmi. Na ňu si navliekol sýto modrú tuniku so strieborným vyšívaným lemom, ktorá mu dodávala vzhľad hrdého hradného pána. Na kožené nohavice si obul čižmy a zamieril k dverám.

              „Čaká ma veľa práce. Dlho to tu ostalo zanedbané. Pošlem ti niekoho, kto ti pomôže s obliekaním," od dverí sa ešte vrátil a na čelo jej vtisol jemný bozk. Keď sa odtiahol, chcela mu oponovať, že sa dokáže obliecť aj sama, ale napokon sa rozhodla mlčať. Musela si zvykať na nové postavenie, ktoré si vyžadovalo určité zmeny. Pozrela na dvere, ktoré sa za ním zavreli a potom obrátila pohľad na zmáčanú podlahu. Nechali po sebe Božie dopustenie. Len čo niekomu navýšili robotu. Vzala do rúk plátno, ktoré na stoličke nechal Markus a kľakla si na zem. Položila ho na kaluže. Okamžite nasiaklo vodou. Svižne zotierala výsledok ich vodnej vojny, keď sa dvere otvorili a opäť zavreli.

                „Pani moja, vstaň! Poutieram to." Žena v stredných rokoch sa k nej náhlila a hneď jej vytrhla handru z rúk. „Kto to kedy videl, takéto niečo? Sadni si a počkaj, kým to upracem!" jemne ju odstrčila a Agnes so zaváhaním ustúpila. Bolo zbytočné vysvetľovať, že si celý život dlážku umývala sama a ruky jej z toho neodpadali. Žena šikovne vyutierala zem a biele plátno sa zmenilo na hnedo-sivé. Ruky si utrela do voľných ľanových šiat a otočila sa k nej.