Dotyk ohňa

31.kapitola

Boli to skutočne nádherné rána. Budila ho s úsmevom na tvári a celý dom voňal raňajkami. Teraz však všetko bolo ťažšie, pretože stratou kozy sa museli uskromniť o syr, maslo a mlieko, ktoré dovtedy brali ako samozrejmosť. Mestu sa obaja vyhýbali. Nebolo potrebné rozdúchavať plameň, ktorý ešte nepálil. Dokonca ani nenavštívila kráľovnú a jej malú Alžbetku  a z domu chodila iba na krátke prechádzky po okolí.

            „Dobré ráno, žienka moja." pozdravil ju s úsmevom Markus a deň sa mu zdal krásny, keď prvé čo uvidel, bol jej úsmev. Skláňala sa nad ním a on neodolal a stiahol ju do perín. Nosmi sa obšuchli o seba a chvíľu len tak sedeli oproti sebe, opierajúc sa čelami. Bola očarujúca a on priložil pery k jej lícu, ktoré bolo posiate nevýraznými pehami.

            „Závidím ti ako dobre ti je v posteli." povedala s hlasným povzdychom a chcela sa postaviť na odchod. Zadržal ju.

            „Nemusela si tak skoro vstávať." oponoval jej a v hlase mu zaznel smiech. „Ľahni si ešte, aj náš synček to ocení." povedal a posunul sa, aby mala dostatok miesta na ďalší odpočinok. Ľahla si vedľa neho, čelom obrátená k nemu a bruško s ich dieťatkom uzavreli medzi sebou.

            „Čo ak to bude dievčatko?" spýtala sa Agnes. Zaujímal ju jeho názor na rodenie dcér. Väčšina mužov z toho vinila ženy a podľa nej bol tento pohľad nesprávny.

            „Potom dúfam, že bude rovnako krásna ako ty." zašepkal nežne a položil na bruško dlaň, prešiel po ňom v jemnom dotyku a pocítil silné kopnutie bábätka. „Ale toto bude chlapec. Bojovník ako sa patrí." prehodil s rastúcou pýchou. Agnes sa pousmiala a privrela oči. Ani si neuvedomovala ako unavene vyzerala. Len Markus si všimol, že potrebuje viac oddychu, obmedzenosť pohybu ju oberala o energiu. Zahľadel sa na jej nežné črty, ktoré akoby v posledných dňoch dospeli. Možno sa mu javila dospelejšia vplyvom čepca, pod ktorým mala schované vlasy zapletené do pevného uzla. Len kučery, ktoré vytŕčali popri jej tvári, v nej zanechávali určitú detskosť a nevinnosť. Vravel jej, že netrvá na tom ,aby čepiec nosila, ale ona sa len umiala a povedala: „Teraz som predsa vydatá žena. Každý sa musí dozvedieť, že u mňa viac nemá šancu." smiala sa a tancovala po dome, šťastná z postavenia manželky, ktoré doteraz nepoznala.

            Zdalo sa mu, že zaspala, tak pokojne dýchala. Ale len čo sa zvonka ozval dupot konských kopýt, vydesene sa strhla. Chcela vstať, ale Markus ju pridržal na posteli.

            „Pozriem sa, kto prišiel." povedal a rýchlym krokom vyšiel von. Netrvalo dlho a vrátil sa. „Agnes, choď von, niekto tam na teba čaká."  povedal a podal jej ruku, aby mohla lepšie vstať. Netušila, kto ju mohol prísť navštíviť, ale keď uvidela Barboru, hrdo sediacu v ženskom sedle, srdce jej poskočilo radosťou. Spravila pár krokov k nej a s úsmevom na perách predviedla nešikovnú poklonu. Markus sa objavil tesne za ňou a tiež sa kráľovnej uklonil.

            „Mala som tú česť spoznať tvojho milého."  povedala Barbora povýšene. Musela sa správať čo najformálnejšie, pretože tesne za ňou sedela na drobnom koni Mária a dvaja strážcovia. Markus prikročil bližšie  k Agnes a objal ju okolo pliec.

            „Vaša výsosť, radi by sme vám oznámili, že sme sa nedávno vzali. Bolo potrebné dať veci do poriadku." uviedol veci na pravú mieru Markus a odpoveďou mu bol Barborin prívetivý úsmev.

            „Teším sa s vami. Chcela by som vám zaželať mnoho krásnych spoločných rokov. Nech sa vaša láska nikdy nestratí."  povedala slávnostne a sprisahanecky žmurkla na Agnes. Zároveň jej pokynula rukou v koženej rukavici, aby pristúpila bližšie. Agnes prikročila celkom blízko a pohladila koňa havranej čiernej farby po boku. Kráľovná sa k nej nahla a ťažká kapucňa, dlhého plášťa, jej skĺzla zo svetlých vlasov.