Dotyk ohňa

14.kapitola

Markus ju od seba jemne odtisol a zhlboka sa nadýchol. Prstami si vošiel do vlasov, bol to zvyk, ktorý spravil vždy, keď ho niečo vyviedlo z miery. 
„Katarína, len som vám chcel pomôcť. Pochopte...“ pokúsil sa jej to vysvetliť, ale ona ho hneď zarazila. 
„Nepáčim sa ti? Ešte nikto sa nesťažoval.“ povedala a jej hlas bol presýtený nezdravým sebavedomím.
„Asi nie som ako ostatní.“ pokrčil plecami a pokúsil sa o slabý úsmev, aby odľahčil napätú atmoséru. 
„Pff...Myslíš si o sebe, že si niečo viac? Tvoj šarm a dobré vystupovanie z teba šľachtica neurobí.“ hodila mu do tváre posmešne. Takmer sa rozosmial. Keby len bola tušila, že sa zhovára s mužom, ktorý bol donedávna pánom Likavy a jej okolitých panstiev. Bol si istý, že by jej razom opadol hrebienok a znova by sa mu zaliečala s falošnosťou mačky. Odrazu na schodoch začul dupot a do kuchyne vtrhla žena v stredných rokoch. Tvár mala bledú a hlas pokojný, keď z jej úst vyšli tie slová:
„Rýchlo nahrej vodu. Dieťa sa hlási na svet.“ s vysokým dvojrohým čepcom, na ktorom mala prehodený čierny závoj, pôsobila morbídne. Keby ju stretol v noci, pomyslel by si, že stojí zoči voči smrti. Katarína bežala splniť príkaz a žena sa zatiaľ zahľadela na Markusa. Premerala si ho pohŕdavým pohľadom, ale nepovedala mu ani slovo. Zvrtla sa na päte a vrátila sa do spálne svojej panej. Markusa premohla zvedavosť. Pomalým krokom vykročil za ženou a chvíľu stál pod schodami, nad ktorými bol otvorený poklop. Z izby počul stonanie a bolestné výkriky. Do kriku zaznel upokojujúci hlas. Ten anjelský hlas, ktorý poznal: 
„Pani moja, bude to dobré. Vaša rodina sa opäť rozrastie.“ jej hlas bol tak nežný, až sa Markus musel usmiať. Dobrohna znovu vykríkla a jemu to nedalo. Vyšiel po schodoch a zostal prikrčený pod poklopom. Uvidel ženu vo veľkej posteli a okolo nej mnoho žien. Medzi nimi bola aj Agnes. Oddelila sa od ostatných a prešla k lavóru so studenou vodou, ktorou vlažili panej čelo. Namočila do nej handričku a vyžmýkala ju, aby voda nekvápala na dlážku. Vtedy na ňu Markus potichu sykol. Strhla sa, ale nevedela odkiaľ zvuk prichádza. Pošepkal jej meno a ruky sa jej zastavili v činnosti. Usmiala sa a nesmelo zdvihla hlavu. Prebehla pohľadom po miestnosti a zbadala Markusa, ako na ňu pozerá zo schodiska, ktoré vedie do kuchyne. Zreničky sa jej rozšírili zdesením. Čo ak by ho tam niekto našiel? Dostal by sa do veľkých problémov. Zároveň jej však srdce poskočilo radosťou. Handričkou mu naznačila, aby sa schoval. On na ňu žmurkol a vzápätí jeho hlava zmizla pod poklopom. Zišiel dole zo schodov a schoval sa do tmavého kúta chodby, kde ľudské oko nič nevidelo. Videl ako hore do izby vošla Katarína s kotlom plným vody. Späť sa nevracala a tak usúdil, že tiež ostala pomáhať pri pôrode. Zdalo sa mu, že prešli hodiny, ktoré len prestál v tme, až keď sa nakoniec z izby nad ním ozval detský plač. 
„Máte dcérku, vaša milosť!“ povedala s nadšením jedna zo žien a miestnosťou zaznel Dobrohnin smiech, v ktorom sa zračila únava aj úľava. 
„Idem po pána Ctibora.“ povedala ďalšia a Markus predpokladal, že to bola žena s dvojrohým čepcom. Onedlho k nemu doľahol radostný hlas muža, ktorý zahrmel snáď celým hradom: 
„Ukážte mi ju! Moju dcéru!“ zasmial sa. Iný by kypel zlosťou, že mu manželka nepovila ďalšieho syna, pretože väčšina mužov pokladala dcéry za nepotrebné. Boli len prostriedkom k rozšíreniu rodinného majetku, ale inak nemali určenú žiadnu špeciálnu budúcnosť. Nečakala ich vojenská, diplomatická dráha a dokonca sa nemohli ani vzdelávať. Ich úlohou bolo porodiť čo najviac synov.
„Dajte vystrojiť hostinu na počesť mojej krásnej ženy a našej dcéry...“ na okamih zaváhal a potom pokračoval, „na počesť našej dcéry Anny“ z jeho hlasu znela pýcha a nedalo mu to, aby ešte raz nevyslovil jej meno. „Anna, dcéra pána zo Ctiboríc...“ Markus sa pousmial, keď pocítil radosť v šľachticovom hlase a predstavil si scénu, v ktorej Ctibor drží drobučké bábätko nad hlavou a na tvári mu pritom pohráva šťastný úsmev.  

Ahojte, ako ste zatiaľ spokojní s príbehom? Čítate ho vôbec niekto? Ak áno, rada by som vedela vaše názory a postrehy :) akékoľvek ma potešia :)