Lunapark

10.1K 459 7
                                    

Keďže som po naozaj dlhom rozmýšľaní bola celkom unudena, rozhoda som sa Jess vytiahnuť niekam von. Zobrala s do rúk mobil a vytočila jej číslo. ,,Ahoj Jess, nešla by si von? " ,,Tak za 20 minút v parku? " ,,Budem tam pa. "ani som nečakala na odpoveď a zrušila som hovor.
***************
Na Jess som čakala asi 5 minút,keď som ju už konečne zbadala.,, Ahoj. "pozdravila som ju a objala.,, Nazdar.Kam sa ide? "Hm. Na toto som fatk nemyslela. ,,Ehm. Čo ták lunapark? "to bolo asi najbližšie a najzaujímavejšie.,,To neznie zle. "Som rada že súhlasila, lebo fakt sa mi nechcelo vymýšľať nový program.
*******
,,Jéé poďme na horskú dráhu."zaradovala sa Jess. Miesto odpovede som len prikívla. Kúpili sme si lístky a nasadli sme.

Už po 2 minútach mi nebolo najlepšie.Išli sme stále hore a dole a rovno a tak.
Keď už sme konečne vystúpili pocítila som konečne známi pocit toho že mám nohy pevne na zemi.

,,Som hladná poďme si niečo dať. "povedala som a čakala na odpoveď,lenže tá neprichádzala.

,,Jess? "Myslela spm si že mi teraz odpovie, ale ona mala asi iné plány.Skúsila som teda do nej drgnúť.,,Aha čo?Pozeraj kto tam je.!"ukázala prstom niekde do neznáma. Snažila som sa prísť na to kam ukazuje. Potom mi to došlo.

Asi tak 5 metrov od nás bol Taylor,Jack,David a tá sprostá Ashley. Nenávidím ju. Prečo?Myslí si že je viac ako ja. A myslí si zle.

,,Jess, pome preč.Nechem tu byť s ním. " ona sa však len šibalsky usmiala.,, Alebo tu proste ostaneme. A trochu si pohráme."What?Ona si chce hrať?,, Čo chceš ako robiť? " ,,No predsa ten tvoj plán.Ta tvoja pomsta. " ,,Nie, ešte nie je správny čas. "

*****************
Po lunaparku som napísala mame že dnes prespím u Jess. Jej rodičia dnes nebudú doma takže pohodka.

***u Jess doma***
,,Myslím si, že Taylor bude za chvíľu klačať na kolenách a prosiť o odpustenie. "oznámila mi Jess svoju myšlienku s plnou pusu pop-cornu.,,Pekná predstava. "odpovedala som jej zo smiechom.

Pozrela som sa na hodiny, ukazovali niečo po desiatej.Fú, to je ešte tak málo?No čo už.
Ďalšie 2 hodiny sme si navzájom robili vlasy a nechty a pritom sme sa rozoravali.Akurát som chcela niečo povedať ,ale vyrušil ma môj mobil ktorý zavibroval.

Nová správa.Hm.Od koho?Jemne som prešla prstom po displeji a rozťukla správu z messengera.

xTAYx- Som ťa videl aj s tou druhou brunetov, jak ste zdrhaly keď ste nas vydeli ...bolo to vážne na smieh. :DD
*Lucy*-Jediné čo je tu na smiech je tvoj prvopis ;) :* :*
xTAYx- Ahhh.,.ale veť ty ras uvidíš ako si spomenieś že nemáš byť drzá. ;)
*Lucy*- na čo mi vlastne píšeš??
xTAYx-bolo mi ťa luto, tak že ti apsoň napisem...asi to nerobí vela ludí...kto by aj chcel písať takej chudereov ako ty??
*Lucy*-očividne niekto kto písať nevie :***
xTAYx-hlavne že my posiela pusinky :*** ;)
*Lucy*- :*** :*** :* :* :* :* bude ti to musieť stačiť :**

Potom som už mobil zamkla a hodila na postel.Ahh.taký debil.Mobil mi asi 3 krát zavibroval, ale nechala som to tak,aj tak viem kto to je.A kvôli nemu si ja zapínať mobil teda nebudem.

,,Čo ideme robiť?" Spýtala som sa po chvíli ticha. ,,Mohli by sme si pozrieť film." To neznelo zle.Len som prikívla na dôkaz súhlasu.,,Vyber niečo.."Jess na nič nečakala a začala sa prehrabovať medzi CD-čkami.
,,Môže byť komédia?" ,,Jop,v pohode."

Jess zasunula CD-čko do prehrávača a pustila film.Bolo to Frajeri vo Vegas.Obe sme sa rehotali jak retardované tulene.Ešte že jej rodičia nie sú doma, lebo by nás asi dali hneď odviesť na psychiku.

Po filme sme boli už obe celkom unavené,tak sme si šli radšej ľahnúť.
Už som myslela že každú chvíľu zaspím,lenže práve v tedy musela Jess prehovoriť. ,,Prečo si takáto?" Čo?Vôbec som nechápala jej otázke. ,,Ako aká som?" Jess po chvíli ticha konečne odpovedala. ,,Taká...Že v škole sa chováš ako Ashley, ale dnes, keď sme boli vonku, to bolo úplne iné.Bola s tebou sranda.Bolo to proste úplne iné.A ja proste chcem vedieť prečo hráš na dve strany."

Toto ma naozaj zaskočilo, lenže som proste nevedela ako mám odpovedať.Mám jej povedať pravdu?Alebo radšej nie, V mojej mysli začal súboj dvoch vnútorných hlasov.

Nevedela som, ktorý si mám vybrať.Jeden hovorí ,,ale ty jej to musíš povedat,je to tvoja najlepšia kamoška akú máš."
Ale ten druhý hovoril prostiklad. ,,Nie!Si normálna jej to takto povedať?Čo je tajné to je tajné. A nikto to vedieť nemusí."

Naozaj som nevedela ktorý hlas si mám vybrať,ale musela som sa pre jeden rozhodnúť.,,Jess, vieš, ja...ja... ja proste neviem či ti to mám povedať." ,,A prečo nie?To si ako myslíš že to bude v pondelok vedieť celá škola, alebo čo?" Popravde? Tak trochu som sa toho bála.Ale ja sa pokúsim jej dôverovať.

Fajn, proste musím uznať že ono to nebolo ani tak tajomstvo.Len proste také to nutkanie to nikomu nehovoriť, pretože si neprajete aby to ľudia vedeli.Je to taký ten pocit nikomu to nepovedať.Myslela som si že si to zoberem do hrobu,ale rozhodla som sa že jej to poviem.

,,No vieš...ja proste pred tým v Bratislave som bola od spolužiakov šikanovaná.Nikto o tom nevedel, ani učitelia, ani rodičia proste len celá škola.Bolo to fakt strašné.Bolo to pretože som bola tak trochu viac pri tele.Celá škola ma nazývali "veľryba, tlstoprdka, špačka...A rôzne narážky tohto typu.Po roku zosmiešňovania som prestala jesť a dohlnalo ma to do nemocnice.

Pamätám si ako za mnou prišiel doktor a povedl že mam anorexiu.Snažili sa do mňa dostať jedlo,ale ja som odmietala.Nechcela som byť znovu teda..stále šikanovaná. Asi po dvoch týždňoch som začala jesť.Nie vela,ale tak aby som si zachránila život.

Keď som vyliezla z nemocnice,nebolo my už vidieť kosti,ale stále som bola celkom dosť chudá.Prišla som do školy s tým že všetko bude v poho.Lenže nie.Stále ma nazývali tučnou,aj keď som ňou už nebola.

Takto to išlo ďalšieho pól roku, to už som mala skoro takú postavu ako dnes.Prišla som domov a rodičia mi povedali že sa sťahujeme sem.Myslela som si že by to mohol byť super "nový začiatok".Chcela som byť proste obľúbená.

Ale zároveň som nechela byť ako oni,Chcela som zapadnúť, no nevedela som ako, myslela som si že keď budem taká ako v tých amerických filmoch mohlo by to fungovať.

Hneď druhý mesiac ma ľudia na škole začali mať viac a viac radi.Začalo sa mi to ľúbiť.Otec začal zarábať dosť peňazí, tak som si začala kupuvať drahšie oblečenie a byť viac a viac ako Ashley,len aby sa minulosť neopakovala.

Ale mimo školy som to stále ja a nie moje "školské ja" Týmto som ukončila môj dlhý prejav o minulosti.,,Lucy,to muselo byť strašné."Aj bolo a nevie si predstaviť ako.

Ani jedna už nechela nič hovoriť.V tom tichu sme obe nejak zaspali.

Takže ďalšia časť. :) vážne ďakujem každému komu sa to chce čítať... Hlavne kto číta ešte aj toto :))
A ak som spravila nejaké chyby vážne sorry ale písala som na mobile takže...
Tak ale ak sa vam to aspoň trochu páčilo vote. Prosím :DD
Takže každopádne ďakujem.

Heart Breaker (SK)Where stories live. Discover now