Heart Breaker (SK)

KoniecKonca

Z POHĽADU TAYLORA

,,V tú noc som nespal. Bol som v kuchyni a opieral sa rukami o stôl."týmito slovami som začal svoj príhovor.
Príhovor pre Lucy. Moju Lucy, ktorú som mohol zachrániť.Lucy, ktorá by mohla žiť l, keby nie som kokot.
Lucy. Tá čo by teraz mohla sedieť so mnou doma smiať sa a jesť pizzu. Všetko ale keby. Keby nie som jebnutý a ona sa nezabila len kvôli mne.

Nesmierne bolelo ako som tu mal rozprávať na pobrebe. Jediný človek ktorého som kedy miloval a všetko čo chcem povedať musím povedať ostatným a nie jej.

Vždy som si myslel, že ona raz bude mať slovo na MOJOM pohrebe. Že ale pred tým budeme mať deti, vezmeme sa a ostatné veci. Ale nie.

,,Mal som založené ruky, keď sa to stalo. Nevedel som čo sa deje.... Ale keď som ju uvidel......"dal som si načas pretože túto reč som ani nemal pripravenú... ale ako sa môžete na niečo takéto vôbec pripraviť?

,,V tú chvíľu sa mi zrútil celý svet. Jediné, čo som v tú chvíľu vedel urobiť, bolo skloniť sa k nej a povedal som, že som tu. Že ju milujem a že som pri nej. Navždy budem ľutovať, že som takýto múdry nebol pár hodín pred tým. "

Ľudia hovoria ako majú zlomené srdce, keď ich niekto odkopne. To si skúste zažiť ten pocit, keď vám vaša milovaná zomrie.

,,Svoj podiel viny na jej smrti si budem vyčítať do konca toho môjho života. "

Striedam moje slová s mojimi myšlienkami. Ktoré sú síce rovnako temné, ale za to nie všetko nad čím teraz premýšľam sa  hodí, aby bolo aj povedané.

,,Lucy bola úžasné, krásné dievča, ktoré si zaslúžila viac než dostala. "

S veľmi veľkej časti som práve povedal o mne. Prečo som ju od seba odohnal? To že som bol naštvaný som už prestal brať, ako vyhovorku, že ja za nič nemôžem. Pretože môžem.

Ale ospravedlňovať sa za to nebudem. Pretože jediný človek, ktorý by mal počuť moje ospravedlnenie ho počuť nemôže.

,,O tom aká Lucy bola by som vedel rozprávať celé hodiny, dokonca kľudne aj dni...Ale nebudem.

Nebudem rozprávať o niekom, kto to nemôže počuť. Preto moje posledné slová sú...  Zbohom. "

Veľmi sa premáham aby som sa tu namieste nezložil. Za celú moju reč som sa ani raz nepozrel na nikoho. Môj pohľad bol stále zameraný na horizont, pozeral som sa ako zapadá slnko.

Lucy milovala západy slnka. Krista. Dokonca aj slnko mi ju pripomína.
Ako sa mam s týmto zmieriť?

Myslím si, že na Lucy len tak ľahko nezabudnem a že to, čo sa stalo ma bude trápiť ešte do konca mojej mizernej existencie.

Keby toto bol film...tak by som si v tú noc kľakol pri ňu a zabil sa tiež...ale toto je realita.

Nemohol som si odoprieť tú bolesť, ktorú mi spôsobila, pretože kto vie čo musela cítiť ona, keď ju to dohnalo až sem.

Preto s týmto pocitom musím žiť, bude to niečo ako moja sankcia za to všetko čo som urobil ja.

Takže..keďže som dostala veľmi veľa ohlasov, že by ste chceli túto časť tak som ju nakoniec spravila. Berte to ako bonus za to,  že ste boli taký úžasný čitatelia. Touto časťou sa ale s týmto príbehom lúčim už naisto a možno v budúcnosti napíšem ešte niečo.. :)) každopádne ďakujem za všetky vaše ohlasy a správy.
Milujem vás ❤