Heart Breaker (SK)

Znovu sa stretávame

Túto časť by som chcela venovať saskadrobec1..:)Ďakujem ti :)
Z POHĽADU LUCY :
Rýchlo som otvorila oči.Bola ešte tma,bude ešte asi noc. Žeby ma zobudil mobil? No čo skúsme.

Odomka som mobil. Nová správa.Super sú 3 hodiny ráno, ktorý debil sa teraz nudí?
Neznáme číslo :Ahoj, spiš?
Lucy : Kdo si?
Neznáme číslo : človek :)
Lucy:A máš aj nejaké meno?
Neznáme číslo : áno mám :)
Lucy:A to je?
Neznáme čišlo : čo čo je?
Lucy:No tvoje meno?
Neznáme číslo :čo s mojím menom?? :D
Lucy: Ako sa voláš ty imbecil?
Neznáme číslo :Neviem nájsť mobil, keď ho nájdem dám ti vedieť :)
Lucy :Ale však mi píšeš!!?!!
Neznáme číslo : Ja viem :**

Už som stratila chuť písať si s tým neznámym. Lahla som si na posteľ, že aspoň do takej tej siedmej pospím,ale nie mne nešlo ani oči zažmúriť. V hlave sa mi premietali otázky.Kto to je? Prečo mi píše? Odkiaľ má moje číslo? Vďaka týmto otázkam som nemohla zaspať.

Tesne nad ránom som dosiahla svoj cieľ-zaspala som. Moja radosť zo spánku však trvala len hodinu,presne o šiestej mi zazvonil budík.Moje pocity by sa nedali nijako napísať,bola to únava, smútok,hnev..proste takmer všetky pocity v jednom.

Či som chcela a či nie,budík vyhral. Po dome som behala ako zombie. Takto nevyspatá som nebola už dobre dlho. Bolo ešte len pól siedmej, keďže som mala ešte dostatok času, zaliezla som do sprchy a nechala na seba stekať studenú vodu.

*****v škole ********
Nevyzerala som síce najlepšie,ale určite to bolo lepšie ako keď som sa zobudila. Išla som školskou chodbou,keď na niekto oslovil.

,,Lucy, ahoj vyzeráš úžasne. "Tak dotyčný vie klamať.Bol to chalan, o niečo mladší ako ja. ,,Poznáme sa? "naozaj som nevedela kto to je,ale zároveň mi pripadal strašne povedomí.

,,Ty si ma nepamätáš? Myslel som si to."vedela som že ho poznám ale ani za nič som si nevedela spomenúť.Začala som si ho viac obzerať.Muselo to vyzerať trápne a komicky.

,,Myslím si že toto ti osvieži pamäť."povedal mi a do rúk mi podal nejaký papier. Bola na ňom kresba ktorú som hneď spoznala.

****lucy-flasback****
,,Mami! Mami! Prišiel Erik! "kričala som na mamu ako zmyslu zbavená. Mala som 12,Erik bol moja láska.

Otvorili sa dvere, v ktorých stál Erik aj s jeho rodičmi.,,Deti, choďte sa hore hrať. "povedala moja mama a my sme ju poslúchli.

S Erikom sme si sadli na posteľ,ale nikdo z nás neprehovoril. Nakoniec sa on odhodlal a prelomil toto ticho.

,,Vieš, Lu. "Jediný človek ktorý mi takto povedal a jediný človek,ktorý mi takto hovoriť mohol.,, Áno.?"spýtala som sa v tedy ešte s detským hlasom.

,,Vieš, no... My sa budeme sťahovať.Niekam veľmi ďaleko, ževraj to bude dobré ale ja viem že nebude.Lu,ja tam ísť nechcem. "po tvári mu začali stekať slzy. Objala som ho, ale nič som nepovedala. V jeho objatí som začala plakať aj ja. Nechcela som aby odišiel.

Keď sme sa od seba odtiahli, cítila som ako povinnosť nechať mu niečo na pamiatku. Chcela som, aby mal niečo, na čo keď sa pozrie, uvidí mňa a jeho, keď sme boli kamaráti.

Dnes ráno, pred tým ako Erik prišiel, som nakreslila obrázok. Bola som na ňom ja a on. Teda malo to tak byť, mala som 12 a moje maliarské schopnosti neboli úplne najlepšie.

Postavila som sa a pobrala sa k môjmu stolíku, kde som mala tento obrázok odložený. Zobrala som ho do rúk a podala som mu ho.,,Chcem aby si si to zobral, na pamiatku. Chcem aby si vedel že som ti to nakreslila ja. Chcem aby si si to nechal navždy a chcem aby sme aj tak boli navždy kamaráti.

******Lucy teraz*****
,,Ty ho stále máš? "v mojích očiach sa leskli slzy.,, Sama si povedala že chceš, aby som ho mal navždy."

Možno že som naozaj citlivá, ale z mojich očí začali padať slzy. Erik ma hneď objal a povedal mi:,,Nezmenil som školu kvôli tomu aby som ťa videl plakať,ale pre to,aby som ťa znovu videl usmievať."

On naozaj zmenil školu iba pretože chcel byť so mnou? Chcela som sa ho na to spýtať, že či sa mi to len nezdalo, ale nemohla som zo seba vydať ani najmenšiu hlásku.

Asi po ďalších štiroch minútach som sa konečne ukľudnila a od Erika som sa odtiahla.Nemôžem uveriť tomu, že je naozaj tu. Po tak dlhej dobe ho zasa vidím.
Znova som sa chcela rozplakať, ale tento krát som sa udržala.

Bolo mi jedno že teraz vyzerám ešte horšie ako pred chvíľou, jediné čo ma teraz zaujímalo je on.

,,Tak dlho som ťa nevidela, ani si nevieš predstaviť ako si mi chýbal, ako som ťa potrebovala ako... "už som nepokračovala, aj tak by to bolo zbytočné.

,,Viem Lucy, ja viem. Aj ty si mi strašne chýbala ."

Z POHĽADU JESSICI :
zobrala som si potrebné veci z mojej skrinky a rozhodla som sa, že keď prídem raz do triedy medzi prvými, nič sa nestane.

Cestou do triedy som do niekoho narazila a všetky veci čo som mala v ruke sa zosypali na zem.

,,Prepáč.. Ja.. Ja nechel som. "povedal chalanský hlas. Zdvihla som hlavu, aby som zistila o koho ide. Bol to Jack. Bola som trochu naštvaná, ale nie až tak, aby som bola na neho hnusná.

,,Pohode, nebolo to naschvál. "povedala som a mierne sa pri tom pousmiala. Jack sa zohol a pomohol mi pozbierať všetky veci,ktoré mi pri zrážke s ním popadali na zem.,, Ďakujem. "poďakovala som mu a zdvihla sa zo zeme. Sikla som bolesťou lebo podbruškom ma začalo bolieť, dobre som vedela z čoho. Zo včerajšieho "zážitku "s..

Ježiš ako sa volal ten s ktorým som spala? Joe? Jackie? James? Som si istá že to bola na J. Jakob! Áno tak sa volal. Úžasné, po prvé sa vyspím s chlapom, ktorého meno si nepamätám hneď na druhý deň.

,,Chceš odprevadiť do triedy? "spýtal sa ma Jack.,, Zvládla by som to aj sama, ale prečo nie. "odpovedala som mu s úsmevom.

,,Ideš v sobotu na tu party u Medison? "Nemala byť v piatok? No tak v sobotu no.,,Áno idem. " ,,Ehm, no ja... Chcel som sa spýtať... No.. Či by si... No vieš... Nemohla.. Tam ísť so mnou. "bolo zlaté ako sa nevedel vykonať. Myslím že Jacka dostanem dosť rýchlo. Ale nesmiem to unáhliť, musí začať on.

,,Jasné, prečo nie? "neviem prečo ale bola som rada že ma pozval. Nie kvôli tomu že sa k nemu proste musim dostať, ale ja som bola úprimne rada.

Ďalšia časť ..,ale že vyše 300 reads??whatt???ďakujeme naozaj :) sme strašne radi a dúfame že sa vám naša story páči..a že sa aj naďalej páčiť bude :)