Heart Breaker (SK)

Mysleli ste si že tu bude názov?

Z POHĽADU TAYLORA:
Po telefonáte s Lucy som ostal ešte tak minimálne dve hodiny ležať  na posteli,bez toho aby som sa čo i len pohol. Nakoniec som prišiel na to,že nič nerobenie ma ubíja ešte viac,pretože myšlienkami som bol neustále pri nej.A na Lucy som teraz fakt myslieť nechcel.

Vstal som z postele,zobral si svoje pojebané barle a pomaly šiel do kuchyne s tým,že tam hádam nájdem nejaký alkohol,aby som sa mohol aspoň ožrať,keď už nič moc teraz nenarobím. 

To by ma však ale  na chodbe nemohol stretnúť otec. ,,Taylor."-prehovoril s podráždeným hlasom. ,,No?"

,,Ja viem,že ťa štve,že si tu a nie s nimi,ale ako fakt si neželám,aby si stresoval ľudí,ktorí sa snažia robiť svoju prácu."-povedal

,,Ja nechápem,čo sa tým snažíš povedať."-možno si otec bude myslieť,že sa hrám na blbého,alebo niečo také,ale z toho,čo mi povedal som moc vážne nechápal.

,,Tak.Volal som s Luisom a povedal,že  Lucy dnes naisto nebude schopná pracovať,pretože je na tom psychicky tak zle,že nie je schopná ničoho iného,ako chlastať,grcať  a ležať na posteli.A že dôvod si práve ty!"-každou vetou zvyšoval hlas.

,,Tak ale to vôbec nie je moja chyba!"-aj ja som si dovolil trochu zakričať.

,,Ale je.Lucy posielam naspäť a keďže nechcem aby šla sama ide s ňou aj Luis. Tých dvoch už hádam nejak niekým nahradím,ale aby ti bolo jasné,že si to posral."-otec

Tak toto je fakt neskutočné.Tak ona ma podvedie a ešte mne ide niekto  niečo vyčítať.

S mojim ocom sa teda ale fakt hádať radšej nejdem. Nahlas som si povzdychol. ,,Kedy majú prísť"-spýtal som sa nakoniec, na môj obdiv, až moc kludným hlasom. 

,,O pár hodín."-odpovedal a odišiel.

Mykol som plecami a šiel hľadať to,po čo som pôvodne šiel. Nebolo moc ťažké nájsť nejakú fľašu.Lenže som nedomyslel,ako si ju chcem zobrať do izby,keď mám barle. Nakoniec som si fľašu strčil za gate a dúfal,že sa mi to cestou po schodoch nevyšmykne  a nerozbije.

Našťastie sa mi to ale podarilo do izby dopraviť v úplne dobrom stave. Dostal som sa až ku posteli  a tam som sa rozvalil a začal piť.

**

Z POHĽADU LUCY:
Sedíme s Luisom v lietadle a sme na ceste domov.  A mne stále chodí po rozume ako moc som to celé pokazila.

,,Luis ja som vážne nechcela." ospravedlňujem sa Luisovi už asi stý  krát.
,,To je v pohode. Veď aspoň budeme mať klud a budeme doma. Môžeme ísť dnes do brau ak chceš."-Luis
,,To by bolo fajn." trochu som sa pousmiala, aj keď len na chvíľu.

,,A taktiež,kludne môžeš prespať u mňa v izbe,keďže asi nebudeš chcieť byť s Taylorom v jednej posteli."-Luis
Iba som kývla. A zasa je to tu...slzy v očiach.  

,,Ale no táák."povedal Luis,sadol si bližšie ku mne a objal ma.Presne toto som teraz potrebovala.Objatie som mu opätovala a takto sme ostali pár minút,trochu som sa vyplakala a potom som sa odtiahla.

,,Ďakujem."povedala som po chvíli.
,,Za čo?"-spýtal sa ma.
,,Za to ,že si ma jediný pochopil..."-povedala som potichu.
,,Ale veď však to je jasné nie? Vieš aké kokotiny som už urobil ja keď som mal vypité?"zasmial sa.

,,Mohol by si mi pozdvihnúť náladu tým, že mi nejakú takú príhodu povieš."-Ja
,,No dobre."-Luis

***
Nádych,výdych,nádych,výdych. Boha toto nepomáha! Stojíme pred domov už asi 5 minút a ja stále nechcem ísť dnu. ,,Už si pripravená?"-spýtal sa ma Luis

,,Ani nie ale môžeme ísť."-povedala som pomaly a potichu.
Luis išiel predo mnou  a vošiel ako prvý. Ja som pomaly vošla dovnútra tiež.
Bože.

Neviem si predstaviť ako moc zlé to bude.Či ma bude Taylor ignorovať.Alebo či sa budeme hádať. Či bude schopný mi niekedy odpustiť, to čo som spravila,alebo či sa stane niečo úplne iné. Ja jednoducho neviem,ale hrozne ma to zaujíma a trápi.

Ja nechcem aby to medzi mnou a Tayom bolo takto.Chcem aby bolo všetko ako po starom.Ale nie...ja musím jednoducho všetko dojebať.

Čo sa stne teraz?Ja tu nechcem byť. A čo keď Taylor už nikdy so mnou nebude chcieť hovoriť????

Trochu krátka,ale predsa časť. :D
-LuvYa ♥