Heart Breaker (SK)

Ešte niekoho štve že nemám názov? :D

Z POHĽADU LUCY:

Hneď ráno ako som sa zobudila som vyšla z izby a nabrať si vodu. 
Poriadne som sa napila,kedˇže som mala riadne suchoty.

Rukami som sa oprela o linku a rozmýšľala sama nad sebou.Teda viac menej nadomnou a Taylorom.Alebo Taylorom.Proste všetko medzi tým. Nechcem aby to medzi nami naďalej pokračovalo takto. Nedokážem to...Musím s tým niečo urobiť. 

Poriadne ani neviem ako som sa ocitla pri Taylorových dverách.Ako keby som sa mysľou transportovala až sem. Mala som pocit,že neviem čo robím,akoby som nerozhodovala za svoje činy,aj keď som za ne bola naprosto zodpovedná.

Otvorila som dvere od jeho izby,už bol hore. Pozrel sa na mňa prekvapene,ale zároveň zlomene.
,,Čo tu chceš?"-povedal.Ale nie naštvane...skôr trpko.

,,Ja..ja...ja pot-rebujem sa s..s tebou por-porozprávať."-slová mi z úst vychádzali len ťažko.

,,Ale ja si myslím,že to nie je vôbec potrebné."-odpovedal tentokrát chladne.

Slzy som mala úplne na kraji. ,,Taylor.Prosím.Všekto ti vysvetlím, spravím pre teba čokoľvek,len prosím."-cítila som ako sa mi prvé slzy spúšťajú z očí.

,,Urobíš pre mňa naozaj úplne všetko?"-Taylor

Jeho otázka ma síce trochu šokovala,ale prikývla som na náznak súhlasu.Je to pravda.Spravím vážne čokoľvek len aby to už bolo všetko v poriadku.
,,Áno ..v-v-ážne.Úplne všet-ko."-povedala som

,,Dobre.V tom prípade choď preč z mojej izby."-povedal s kamenným výrazom v tvári.

Sĺz som mala čoraz viac.Otočila som sa a odišla z jeho izby.Rýchlo som sa obliekla,obula a vyšla z domu.Pomaly som ani len nevadila,kvôli slzám,ktoré som nevedela zastaviť. Chodila som tak rýchlo,že som miestami mala pocit,že utekám.

Nakoniec som si sadla na najbližšiu lavičku.A snažila som sa ukludniť. Keď sa mi to aspoň z časti podarilo,zistila som,že mám na sebe Luisovú mikinu a nie svoju. Rukou som siahla do vrecka. Mal tam krabičku cigariet aj so zapaľovačom. 

Neváhala som a vytiahla jednu cigaretu,dala ju do úst a zapálila som ju.

Pomaly som vdýchla dym do pľúc,neviem povedať,či som cítila úľavu...ale rozhodne som aspoň prestala revať.

Vyfajčila som za asi hodinu polovičku krabičiek.Takže ak nedostanem rakovinu pľúc ja,tak už nikto.Síce tam ešte pár ostalo,ale nie dosť na to aby som si s tým vystačila.Nemala som v pláne sa vrátiť domov.

Zistila som,že som si nejak  v tom zhone stihla zobrať mobil.Našťastie vždy mám minimálne 50 dolárov za krytom,čo znamenalo,že som sa konečne postavila z tej blbej lavičky na ktorej som doteraz sedela a šla do stánku.

,,Dobrý. Troje Malborky poprosím."-povedala som paní,ktorá tam robila,našťastie sa ma ani nepýtala na vek,ani nič.Len mi ich podala ja som jej dala peniaze,počkala si na výdavok a šla znovu preč.

Možno som to nejak prehnala,že som si kúpila až 3 krabičky,ale radšej ich budem mať viac,akoby som mala zasa zháňať cigarety,takto ak mi nejaké ostanú to môžem vrátiť Lusovi,keď už som mu jedny vyfajčila.

Prechádzala som sa snáď celým mestom,až ma začali bolieť nohy.Rozhodla som sa teda,že si pôjdem dať kávu,za normálnych okolností,by som sa aj najedla.ale teraz vôbec nemám chuť na jedlo.

Objednala som si kávu a sadla si s ňou von. Na to že bolo skoro desať hodín,tu bolo celkom veľa ľudí.Ale aspoň som mala čo pozorovať. Zaujal ma jeden mladý pár ktorý sedel naproti ceste na lavičke. 

Vyzerali zamilovane..hneď som si spomenula na Taylora a okamžite sa mi do očí nahrnuli slzy,ale nejakým zázračným spôsobom som ich zahnala a radšej vytiahla ďalšiu cigaretu.