13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Doriti, hlava ma bolí, akoby som si ju pricvikol do zveráku. Vzduch okolo mňa je presýtený mužským potom a mne sa horko-ťažko darí otvoriť oči. Keď tak konečne urobím, nad hlavou zbadám stáť známu tvár. „Došľaka, čo tu robíš?" vyjachcem zo seba, popritom ma napne a dlaň si priložím na ústa.
Ruku so šálkou v ruke vystrie pred seba. „Spravil som ti kávu, lebo som pohostinný hostiteľ a o svoje návštevy sa starám," podotkne škeriac sa mňa, pretože si je vedomý, že ja nemám ani poňatia o tom, v kej riti som. „V podstate si moje dobré zaobchádzanie ani nezaslúžiš," odvrkne, prejde do kuchyne a ja mám na neho priamy výhľad, keďže izba je s ňou spojená. Pomasírujem si spánky a posadím sa.
„Kávu by som si dal," vyslovím miernym hlasom, „toto je tvoj byt?" pýtam sa ho zmätene a postavím sa, on si ma viac nevšíma a umýva v dreze poháre. Je do pol pása vyzlečený a ja si obzerám jeho pevný zadok. Fakt neviem, čo mi je.
„Tvoj očividne nie je," odvrkne ledabolo a oprie sa o kuchynský drez. Založí si ruky na prsiach a hľadí na mňa výsmešne. Keby som tak len nemal zo včerajšieho večera okno, bolo by to omnoho príjemnejšie. „Počuj, stretli sme sa v tom striptízovom klube, keď som odchádzal, prilepil si sa na mňa a nestriasol som sa ťa, kým som neprišiel až ku sebe. Preto si ležal v mojej posteli," osviežuje mi pamäť, na moju smolu mne stále nedopína. „Asi si dokážeš domyslieť, čo sme spolu v noci robili," provokačne zahlási a otvorí chladničku.
Nie, nechcem si to domýšľať. Ruky sa mi hnusne potia. „Počkaj, čo presne sme robili?" musím sa ho spýtať, potrebujem to vedieť.
Uškrnie sa. „No veď vieš, keď sa dvaja ľudia po noci stretnú..." hovorí a pritom má stále ten pokútny úsmev, „bozkávali sme sa, ale potom si odpadol a mne sa nechcelo naťahovať so smradľavým ožranom. Ale pravdepodobne by to zašlo ďalej, keby si nebol taký slabý," komentuje s podvihnutým obočím, stojím pred ním s pokrčeným čelom a trasiem hlavou.
„Som na ženy. Neviem, o čo ti ide, ale..." začnem rozprávať, ale on mi skočí do reči.
„Dobre, keď budeš menej zmätený, tak príď a môžeme sa o tom pozhovárať," prihovára sa mi vľúdne, akoby bol nejaký psychiater a ja jeho pacient.
Nazlostí ma to. „Keď je chlap ožratý, bozkáva kadekoho. To ti je už potom jedno," myknem laxne plecami, hoci mi oči stále zbiehajú k jeho prsným svalom a musím sa nútiť odvrátiť od neho pohľad.
„Tak by sme to mali urobiť ešte raz na skúšku," povie vyzývavo a pristúpi ku mne bližšie, „teraz si už relatívne triezvy, aj keď by si ešte určite nafúkal. No prinajmenšom by si si moje pery zapamätal." Nakloní sa ku mne, odtiahnem sa.
„Všetky dostupné ciele sa ti minuli, tak lovíš heterákov?" uštipačne dobiedzam.
Zvrtne sa na päte a sadne si k stolu. „Nie som ten typ," zamietavo vysloví, „ak by si neprišiel včera za mnou, buď si istý, že v tej posteli by si neležal." Ukáže prstom na miesto, kde som sa zobudil a ja sa zachmúrim.
