13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Chvíľu sedím v aute na parkovisku. Dneska bol náročný deň, po včerajšom výsluchu s Vincom som márne hľadal nejaké ďalšie indície, okrem jeho odtlačkov nemáme viac dôkazov, ktoré by stačili na jeho obžalobu. Jožo pátra po nezvestnej dcére, ktorej sa Edita zbavila. Celé je to zamotané.
Vystúpim jednou nohou von, keď sa predo mnou znenazdania objaví mužská silueta. Sliepňam do tmy, netrvá dlho, kým v neznámej osobe spoznávam svojho strateného brata. „Zbláznil si sa?" zrúknem po ňom a vystúpim von za buchnutia dvermi.
Javí sa ako vždy nedotklivo, obzrie sa ponad plece. „Možno som ti o tej noci nepovedal celú pravdu," ozve sa mierne pridusene a odkašle si.
Prezriem si ho, vyzerá byť akýsi nesvoj, aj keď nedá sa povedať, že by som celkom rozumel jeho reči tela. Veľa toho o sebe nevieme. „Tak je asi najvyšší čas, aby si začal hovoriť," vyzvem ho a opriem sa o kapotu. Oziaba ma na ruky, ale nemyslím si, že je dobrý nápad pozvať ho k nám. Eliška by to považovala za príležitosť a videla v tom niečo viac, než v skutočnosti je.
Odkašle si a nahrbí sa. „No, ja som na Katku dosť naliehal. Ušli mi nervy, kričal som po nej a povedal jej, aby za mnou už viac nechodila, že jej nebudem vždy ponúkať svoje rameno na vyplakanie. Možno som ju k tomu bozku donútil, myslím tým, že ja som ho inicioval a ona ma odstrčila," priznáva nevoľky, čelo sa mu zroluje starosťami a ja si zachovávam odstup. Jedná sa o môjho brata, avšak nemôžem do toho zapájať emócie.
„A teraz sa bojíš, že to niekto videl a mohol by si to vysvetliť po svojom," skonštatujem, nemusím sa ho ani pýtať a viem, koľká bije. „Nuž, ak chceš počuť pravdu, nevyznie to pre teba bohvieako dobre. Zdá sa, že si posledný, kto ju videl," neklamem mu do očí a nekŕmim ho lžami.
Prehrabne si nervózne rukou vlasy. Mama hovorievala, že toto máme spoločné. Spôsob, akým reagujeme, keď sa cítime byť v ohrození. „Možno som nebol tak úplne sám sebou. Niečo som si dal a stratil som kontrolu," vydoluje zo seba skrz zaťaté zuby, bičuje ho hanba.
Nemusím dvakrát uvažovať o tom, čo si dal. „Berieš drogy?" pýtam sa prosto. Snažím sa nedať na sebe znať, ako mnou tieto jeho slová pohli.
Zasmeje sa popod nos. „Pravdaže, som nechutný feťák," podotkne sarkasticky, staviac sa do defenzívy. Vytočí ma svojím tónom, ale už sa nenechám len tak ľahko ovládnuť svojím hnevom. V minulosti docielil svoje, teraz sa na jeho provokácie chytať nebudem. „Mal som na nič deň. Pokašľal som dve skúšky, na upokojenie som fajčil trávu. Potom mi zavolala Katka, že sa so mnou chce porozprávať. Tá jej priateľka meškala, prosila ma, aby sme ju išli hľadať. Sprvu som to chcel urobiť, ale potom ma vytočila a odišiel som domov. Neviem, možno za ňou šla sama," pokračuje ďalej a v očiach sa mu mihne istá naliehavosť. Akoby ňou žiadal, aby som mu uveril.
Triedim si myšlienkové pochody. Som na vážkach. Je môj brat, rodine by ste vo všeobecnosti mali dôverovať a nepomýšľať o nich v tom najhoršom, ale za posledné roky sme sa s týmto chlapom tak odcudzili, že ja sám už vlastne neviem, čo sa od neho dá čakať.
