13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
„Podľa teba sa od nej niečo dozvieme?" spýtam sa ho, keď do navigačky hádže údaje z obálky. Zapne si pás a vyrazí smerom dopredu. Kým tam prídeme, budú aj dve hodiny.
„Možno s ňou udržiavala kontakt tajne a jej muž o tom nevedel," vyriekne svoju teóriu a zapne rádio. V správach o dvanástej na nejakej stanici je už počuť Stankovskej vyhlásenie.
„Telo nájdené začiatkom týždňa na brehu Dunaja patrí dvadsaťročnej študentke politológie Kataríne K. Okolnosti vyšetrovateľom zatiaľ nie sú jasné, páchateľ je stále na slobode. Študentka bola nekonfliktné a svedomité dievča. So svojou rodinou hovorila naposledy pred týždňom. Presná príčina smrti je stále prešetrovaná, bližšie okolnosti, ktoré viedli k usmrteniu, nám budú známe po dôkladnej pitve. Predpokladá sa, že dievča najprv niekto ťažkým predmetom udrel do hlavy, spôsobil mu zranenia nezlučiteľné so životom a následne jeho rozštvrtené telo nechal pohodené pri brehu. Hlavy sa zbavil a nechal ju potopiť v Dunaji. Detailnejšie informácie mám momentálne nemôžem poskytnúť."
„Aspoňže nevykvákala nič o tom, že sa našli dva telá," zahundre si Kiko a oprie sa jednou rukou o okno, zatiaľ čo volant drží len v jednej.
Som pokojnejší, keď šoférujem ja, ale nedám mu to najavo. „Videl som, ako si sa na ňu pozeral. Nechce sa mi veriť, že by si s ňou nič nemal," zľahčujem atmosféru a mením tému.
Uškrnie sa popod fúzy. „Nie, nemiešam robotu s potešením. Jana je navyše ten druh ženy, ktorá sa viaže. A na to ja nie som. Ten jeden sex s ňou oželiem," zatvári sa zamietavo a orientuje sa podľa robotického hlasu ženy, ktorá nám káže zabočiť doprava. „Ale čo ty, kamoš? Tá tvoja sekera ťa chodí komandovať už aj na oddelenie?" vráti sa k dnešnému ránu. Keď s tým Handl začal, nekomentoval to, ale tušil som, že to nenechá len tak bez toho, že by ma nepodpichol.
Ohradím sa. „Doniesla mi obed. Bola len milá," bránim pohnútky svojej snúbenice, hoci voči zatrpknutému Kikovi je to asi márna snaha. Odkedy sa rozišiel s Dianou, hádže všetky do jedného vreca.
Zasmeje sa a vyloví z priehradky nejaké cukríky. „No ako myslíš. Podľa mňa si len prišla očekovať, či náhodou mimo jej očí nešpásuješ s niekým druhým alebo neflirtuješ so sexi hovorkyňou," rýpe do mňa a nahlas chrúme farebný cukrík.
Skrivím ústa. To mi k Eliške vôbec nesedí. „Neblázni, ona taká nie je. Dôveruje mi a určite by neprišla iba kvôli tomu, aby ma skontrolovala," vyvrátim jeho tvrdenia, aj keď sa mu čiastočne podarilo nasadiť mi chrobáky do hlavy.
Štuchne do mňa plecom a dobrzdí na červenú. „Ver mi, že každá si chce prezrieť konkurenciu. Padlo jej vhod, že si ten obedárik zabudol doma, lebo mala aspoň výhovorku, aby ťa mohla prísť pozrieť," spriada ďalšie konšpiračné teórie, no ja s nimi stále nesúhlasím.
„Boli sme len na chodbe," pripomeniem mu, že sa do našej kancelárie ani nedostala, „okrem toho videla iba Handla. Z toho si určite hlavu robiť nemusí," zažartujem.
