13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Vo vrecku mi drnčí telefón, dám si ho na tichý režim a vyzujem sa pred dverami, lebo Eliška nemá rada, keď jej zacapkám podlahu. Otvorím si, mokrý kabát si dám preschnúť na bielizník a nájdem ju pohrúženú do prezerania si svadobných šiat na tablete.
„Ahoj," pozdravím ju a pobozkám, prisadnem si k nej a vyložím si jej nohy na seba. „Myslel som, že šaty už máme vyriešené," pousmejem sa, lebo moja snúbenica si ich bola vyberať už v lete, aby mala tú najdôležitejšiu vec dopredu zabezpečenú.
Položí tablet obrazovkou smerom dole na stolík a oprie si líce o mäkkú časť sedačky. „Musím mať aj nejaké do zálohy. Nikdy nevieš, čo nepredvídateľné sa môže stať. Čo ak priberiem, schudnem, alebo sa pri prevážaní roztrhnú?" vymenúva mi potenciálne scenáre. Vždy takto premýšľala. Odkedy sa my dvaja poznáme, neustále má aj záložné riešenia.
Masírujem jej päty a zahľadím sa na ňu. „Moja kontrolou posadnutá kráska," zašveholím a unavene privriem viečka. Vyberiem mobil z vrecka, vibruje, naši novinári sa idú pretrhnúť o to, kto skôr získa najnovšie pikošky o rozštvrtenom nájdenom tele na brehu Dunaja.
Všimne si môj znepokojený pohľad a sadne si na mňa. „Ťažký deň v práci?" domyslí si ihneď a objíme ma svojimi drobnými rukami okolo krku. „Vypni si ho, aj tak je už večer," naráža na mobil a hladká ma po temene. „Dáme si večeru, urobila som tvoj obľúbený prepečený steak s fazuľovými luskami a grilovanou cuketou," snaží sa mi zlepšiť náladu jedlom a ja ju za to fakt zbožňujem.
Keď si len pomyslím, že by som sa ocitol na mieste manžela obete, asi by som sa načisto zbláznil. „Eli, vieš, že si nemôžem vypínať mobil," zatrhnem okamžite túto predstavu. V prípade by sa mohli objaviť nové skutočnosti, ktoré by som musel bezodkladne riešiť, a to ani nechcem vidieť, ako by Žitňanský vystrájal, keby som bol nedostupný.
Zamračí sa. Pokožka sa jej leskne, určite sa krátko pred mojím príchodom odlíčila. Hnedé oči jej posmutnejú, namrzene jej spľasnú ružové pery, ktoré na nej zbožňujem. „A aké to bude, keď pôjdeme na svadobnú cestu? Vrátime sa cez polku Európy, len aby si mohol naháňať zločincov?" pýta sa nešťastne, vstanúc a kráčajúc do kuchyne. Zatiaľ spolu nebývame, ale ona je tu častejšie ako u seba doma.
Postaví sa ku sporáku a naservíruje dva taniere. Podídem k nej a chytím ju zozadu okolo bokov. „Patrí to k mojej práci. Na našej svadobnej ceste budem, samozrejme, k dispozícii len a len tebe. To už je zajednané," presviedčam ju a ona sa zachichoce.
Obráti sa čelom ku mne, priloží si pery na moje. Pritiahne si ma za lem svetra bližšie k sebe. „Budeš mať čas tento víkend? Potrebujeme ti vybrať oblek, zajtra idem ešte do kvetinárstva, ukážu mi kombinácie, ktoré si pre nás pripravili," rozplýva sa. Budeme sa brať v decembri, týždeň pred Vianocami. Doteraz nechápem, ako sa jej podarilo vybaviť nám kostol v takom dátume.
