13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Otočím sa kolenami smerom ku Timovi, ktorý so sklonenou hlavou popíja vychladené a práve načapované pivo. „Čiže je tu nejaké tretie dievča, ktorej identitu nepoznáme, hej?" overujem si fakty, aj keď stále nedokážem uveriť tomu, čo mi práve povedal. „A Žofia sa s ňou stretávala pravidelne v tej kaviarni. Je vylúčené, že by to mohla byť Katarína. A čo majú všetky tri spoločné?" hlas mi preskočí zúfalstvom.
„Nuž, očividne Katarína ani nebola jej sestra," zahlási monotónne, je z toho rozladený a pôsobí dosť nesvoj. „Handl s Kolárom boli za jej rodičmi, adopciu odmietajú, je ich biologická," ledabolo prevraví a pozerá do prázdna.
„Opísal ju aspoň?" mámim z neho dodatočné informácie, keďže nie je bohvieako zhovorčivý.
Mykne mohutnými plecami a pozrie na mňa rozpačito. „Vávro odniesol toho mladého za Ľubom, už nahadzujú identikit, hádam z toho niečo bude," vraví takmer nečujne, celý je nejaký sklesnutý. To ja som sa mal tak správať, mňa suspendovali.
„Netvár sa ako na pohrebe, starý," vysmejem ho, takúto vážnosť nech si ozaj nechá na starobu, „na rozlúčke prídeš na nové myšlienky. Neboj sa. Alebo ešte lepšie, úplne vypneš a budeš sa kochať tou nádherou," pripravujem ho na to, čo ho čaká.
„Svadba je už o pár týždňov," povzdychne si, na rozdiel od prechádzajúcich zmienkach, teraz pri slove svadba vytvorí takú grimasu, ako keď máte zápal močového mechúra a už len malé cvrknutie vás páli akoby ste mali vtáka potretého pastou z jalapeños.
Pozorne si ho premeriam, či mi niečo ušlo. „Vari už z tej predstavy muža v chomúte nie si taký nadšený?" doberám si ho a lusknem prstom na Zuzu, aby mi natočila ďalšie. Zamračí sa, nemá rada, keď ju zákazníci takto volajú, lebo jej to potom pripomína, že je našou slúžkou. Jej slová.
„Teším sa na to," hovorí nepresvedčivo, „ja len, asi bude nejaký čas trvať, kým to celé vstrebem. Milujem Elišku, ale práve nie som v najlepšom rozpoložení. Ten prípad si zo mňa berie moju lepšiu stránku," prizná skormútene a zvesí hlavu medzi plecia.
Potľapkám ho povzbudivo po ramenách. „Keď sme sa mali brať s Evou, tiež som panikáril. Je to prirodzené. Veď sme predsa chlapi a je to otrasná predstava uviazať sa jednej jedinej ženskej na celý život. A potom ten sprostý tlak, keď máš vysloviť áno, lenže v tom momente máš akurát tak chuť zakričať z plných pľúc nie a vybehnúť von od všetkých tých zízajúcich očí, ktoré dychtivo čakajú na akýkoľvek tvoj prešľap," spustím monológ, sám zarazený zo svojej pesimistickej nálady.
Potrasie hlavou. „Tak dík za fajn rady. Hneď sa cítim lepšie," prehlási sarkasticky.
Snažím sa vylepšiť si skóre. „Pozri, čo som tým chcel povedať, bolo hlavne to, že mať lepky je úplne bežné. Netvrdím, že manželstvo sa nachádza na zozname top vecí v živote, ale nie je to až tak naprd. Máš vcelku pravidelný sex, navarí ti, naperie, ožehlí," vymenúvam na prstoch a on sa krátko zasmeje. „Dáme sa dole. Na ten večer budeš dlho spomínať, to ti garantujem," vyhlásim dôležito svoje plány na jeho rozlúčku so slobodou.
