13. október 2019 - pri brehu Dunaja sa nájde rozštvrtené telo, ktoré objaví starší pár na prechádzke so psom v ranných hodinách. Nechty na rukách a nohách sú namaľované červenou farbou. Neďaleko, len pár metrov od tohto hrôzostrašného výjavu, nachád...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Len sa na neho nepozeraj, nepozeraj sa na neho! Aj tak sa mi to nepodarí. Vždy musím s pozostalými nadviazať očný kontakt. Jej manžel dúfal, že sa nájde a namiesto toho mu my dvaja prídeme oznámiť, že jeho žena to už má pravdepodobne za sebou. Kiko si očami prechádza prostredie, ja sa nakloním k mužovi a potľapkám ho po pleci.
„Ešte nie je nič isté," ozvem sa, dodávam mu tým nádej. Veď to Žitňanský nám povedal, aby sme o tom nehovorili ako o istej veci. „Napadá vám dôvod, pre ktorý mohla vaša manželka zmiznúť? Nejakí nepriatelia? Nespomínala vám niečo?" položím mu otázky, cítim sa bezpečnejšie, keď má odpovedať on.
Prevrhnutý pohár položí na drez. Neunúva sa utrieť vodu zo zeme. „Na tieto otázky som odpovedal už vašim kolegom," zašomre si popod nos, okrem toho, že je užialený, je ešte aj naštvaný. „Išiel som si ľahnúť, ona ostala v kuchyni, umývala riad alebo niečo také," vykladá nám s nevôľou, nechce sa mu opakovať tie isté vysvetlenia. „Zaspal som, nepostrehol som, či prišla ku mne do postele. Obvykle sa prebúdzam dosť často uprostred noci, mám prerušovaný spánok," hovorí a pôsobí zmätene. „Neviem, či dvojičky cez noc plakali, či bola pri nich, netuším, kedy zmizla. Ráno som sa prebudil, pôvodne som si myslel, že išla na nákupy. Lenže Zoja a Zina spali v postieľke, vždy so sebou brávala deti," vraví roztrasene, chveje sa a v tvári je úplne bledý a strhaný.
Vymeníme si so svojím partnerom pohľady. Kiko zasiahne. „Prečo?" opýta sa. Mužovi chvíľu nedochádza. „Nebolo by praktickejšie, keby ste sa o ne starali vy počas toho, ako nakupuje?" ozrejmí mu svoju otázku. Je podozrievavý. Ako ho poznám, nemá pre tohto chlapa žiaden súcit. Je jeho prvým podozrivým.
„Po mojej nehode," odmlčí sa, obom nám padne zrak na vozík, v ktorom sedí, „mi s nimi nedôverovala. Bála sa, že sa o ne nebudem vedieť postarať," prehovorí strojene, ako keby si pred nami nechcel pripustiť, že ho to urazilo.
Kiko nadvihne obočie. Vyzerá, že sa mu odpoveď zapáčila. „Mala nejaký dôvod, aby vám neverila, že sa o vlastné deti nedokážete postarať?" tlačí na pílu. Niežeby sme sa hrali tú taktiku s dobrým a zlým policajtom, ale namiesto neho ja mám určité zábrany a som rád, že on nie. Inak by sme sa veľmi nepohli. Ja som skôr na logické myslenie.
„Istý čas som sa nedokázal postarať ani sám o seba. Rozumel som jej," prizná sa skleslo. Zhodou náhod zazriem ich svadobnú fotografiu. Bol to statný chlap. Žofia bola aspoň o hlavu nižšia. Vyzerá, že športoval. A teraz je uväznený vo vozíku. „Aj ja som sa obával, či to s nimi zvládnem. Ten úraz ma pripravil o moju sebadôveru," otvorene sa zdôverí. Ruky silno zatína do pästí.
Odkašlem si. Chcem niečo povedať, ale Kiko ma predbehne. „Čo sa vám stalo?" nechodí okolo horúcej kaše, na rovinu ho požiada, aby mu odpovedal.
Zamračí sa. Nerád na to spomína. „Bola to nehoda pri lezení. Poškodená miecha, nedá sa s tým nič robiť. Už to nebude lepšie," prehovorí rýchlo, aby to mal čím skôr za sebou.
