Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Útek

Ráno som sa zobudila na otcov výkrik.
Hneď som bežala za ním do jeho izby. No keď som prišla na jeho chodbu kde mal izbu, naskytol sa mi nepekný pohľad. Všade naokolo boli mŕtve telá strážcov. Už raz sa to stalo keď zabili moju mamu a brata.
Vystrašená som sa rozutekala po chodbe. Vtrhla som do ocovej izby.
Pri dverách ležali otcovi verní strážcovia celí v krvi. A keď som pohľadom zablúdila na otcovu posteľ videla som ako mu vrah podrezal hrdlo.
Vykríkla som. Stekali mi po lícach slzy. V tom sa vrah otočil a ja som vedela, že je to ten ktorý zabil mamu a brata.
Vrah povedal:
"Znovu sa stretávame. Ameli."
Podlomyli sa mi kolená a ja som sa zrútila na zem. Plakala som a kričala. Podišiel ku mne. A do ucha mi šepkal:
"Teraz by som ťa mohol zabiť. Ale neurobím to lebo ťa ešte živú potrebujem."
Hneď ako to dopovedal zmizol.
Ja som sedela na zemi plnej krvi a plakala.
Za chvíľu ma našla Hynnet.
"Preboha."
čupla si na zem vedľa mňa a objímala ma, zatiaľ čo ja som stále kričala a plakala.
Snažila sa ma upokojiť a niečo mi aj vravela, ale ja som ju nevnímala. Vnímala som len bolesť a hnev.
Vedela som, že po tomto už doma nezostanem ani keby čo bolo. Spýtala som sa Hynnet ešte stále v jej náručí :
"Nešla by si so mňou?"
Hynnet vedela kam. Preč, ďaleko od tadeto. Vedela, že ak mi povie nie šla by som aj bez nej. No teraz som bola sama. A potrebovala som ju.
Hynnet len prikývla na znak súhlasu.
Postavila som sa, odišla do mojej izby kde som si vzala len pár vecí. Vypustila som Kodu s náramkom na nohe, aby ma vždy našla a šla za Hynnet.
S Hynnet sme sa pobrali k nej do bytu kde si aj ona vzala veci. Vedela, že už dlho som hladala vraha mojej mamy a brata. A teraz sa tu objavil a zabil mi aj otca. No teraz ho nevidám polícii, aby ho zavreli do lesa Stratených. Nie, nie.

Ja sa pomstím.

Nájdem ľudí ktorí mi pomôžu s mojou pomstou.