Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Informácie

"Almeli, Ameli... Ameli!"
Mykla som sa.
Vedľa mňa bola Hynnet.
Stáli sme pred domom Oka. Budova nebola veľká ale za to vyzerala majestátne. Veľké dvojkrídlové dvere mad ktorými bolo veľké okno v tvare oka. Z ničoho nič oko mrklo a pozrelo sa na nás.
Znehybnili sme.
Čakali a čakali až sa nakoniec dvere otborili. Ovalila nás vôňa kníh a prachu. Vošli sme do osvetlenej miestnosti. Všade kam oko dovidelo boli knihy potozhadzované knihy po zemi. Za pultom bol mladý modro oký fér.
"Kto si?"
vyhŕkla som naňho.
Pozrel sa na mňa tými modrými očami a povedal:
"Trochu slušnosti by sa patrilo. Nemyslíš?"
Celá som očervenela od hanbi.
Odkašľala som si.
"Prepáč, ale väčšinou tu vídam starého dedka zo šedivou briadkou a s liatimi vlasmi na hlave. Preto som prekvapená, že tu vidím teba."
Uškrnul sa.
"Volám sa Khari. A vy ste?"
"Ameli a Hynnet."
"Čo potrebujete?"
"Informácie."
Usmial sa.
"Ale čo? Tie sú drahé. Viete ako to chodí, informácia za informáciu alebo draho zaplatiť."
Pozreli sme sa s Hynnet na seba.
Spýtala som sa.
"Koľko je u vás draho?"
"Ále viete možno tak nejakých sto zlatých ixrí. Aby sme vyžili."
Asi som vyzerala spolu s Hynnet zaskočene keď dodal:
"Nebojte, ak je to informácia ktorú vie viacero ľudí tak je to aj menšia suma. No ak je to informácia ktorú vie len hŕstka ľudí vyjde to aj tristo zlatých."
Keď som počula tú sumu, všetky nádeje sa vytratili, že ho nejako prekabátim. Tým, že mu dám o čo si menej ako si zažiada. Ale toľkoto ani len približne nemám.
Začala som rozmýšľať na plné obrátky ako z neho vymámim tie informácie.
"No dobre, informacia za informáciu."
povedala som.
Khari sa celý rozžiaril s potmehúdskym úsmevom. Hynnet ma chytila za ruku. Keď som sa jej pozrela do očí, dokázala som jej tam v nich vidieť strach.
Pozrela som späť na Khariho.
"Potrebujem vedieť kto je najlepší v jedoch. Kto dokáže zistiť len z vône o aký jed ide. Kto dokáže vyrábať jedy a na ne aj protijedy. Kto vie zistiť čím otrávili obeť aj keď nikto v živote nevidel ani len nepočul o takom jede."
Khari zadumane pozeral do zeme. Akoby z tade dokázal prečítať meno tej osoby.
S úškľabkom sa pozrel na nás.
" Načo ti je táto informácia? Potrebuješ dakoho zabiť, Ameli? "
S tvrdým pohľadom som uprela naňho zrak.
"To ti netreba vedieť, Khari."
"Dobre, dám ti informáciu len ak mi ty dáš nejakú informáciu ktorú ešte ani len ja neviem."
Nadýchla som sa.
"Viem koho pustili z lesa Stratených."
Pravdepodobne nečakal, že mu poviem toto.
"No najskôr Khari mi povedz kto je najlepší v jedoch."
Naklonil sa cez pult aby nikto iný nepočul, len ja.
"Meno tej osoby sa nevie, ale volajú ho Tieň. Nikto ho ešte v živote nevidel a ak ho aj zočil, bolo to posledný krát. Je tak rýchly, že jeho obeť si ani len nevšimne, že je na onom svete. Vždy prichádza v noci aby splynul s tieňmi pouličných lámp."
"Kde ho nájdem?"
"Mala by si ho nájsť medzi Miernym mestom a Chudobným."
"Vie to teda s jedmi? Lebo mi skôr príde ako nájomný vrah."
"Je to ten najlepší za posledné storočia."
ubezpečoval ma.
"Dobre."
spokojná s odpoveďou som sa už pobrala na odchod spolu s Hynnet. Keď v tom ma chytil za lakeť a zo zavrčaním povedal:
"A moja informácia?"
"Jaaj, pustili Foresta."
Pustil ma a my sme vyšli von.
"To teda bolo, Ameli."
povedala po chvíľke Hynnet.
Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a povedala:
"A to je len začiatok."