Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Vrah

Cítil som tú krv, ktorá jej prúdila v žilách.
Videl som z jej smrti taký pôžitok.
Ako keby ma smrť naviedla nech ju zabijem.
Ale niečo mi v tom bránilo.
Neviem, či jej modrooké oči alebo, že sa tak rýchlo nedala.
Zovieral som v ruke jej dýku aby pocítila strach.
Že ju dokážem zabiť, jej vlastnou zbraňou, ktorou ona zabíjala.
"Vidíme sa v pekle. Zlato."
A išiel som ju bodnúť.
Keď som už so dotýkal čepeľou jej pokožky vydýchla :
"Ešte nie. Miláčik."
A prebadla cez zábradlie.
Nestihol som ju sledovať lebo som... Čo do pekla som?
Nechal som ju utiecť.
Boha!
Ani neviem prečo.
Prečo som ju nezabil rovno?
Jasné bola iná.
"Haaaa."
Vydýchol som.
Potom som sa rozpamätal, že ešte stále zvieram v ruke jej dýku.
Pozrel som sa.
Iniciály ktoré by žiaden človek ani čarodka nenašli len veľmi dobrí féri.

J. X.

Také iniciály nemá nikto v Temnom meste.
O tom by som vedel.
Takže buď v bohatom meste kde by bola vycvičovaná. Alebo v miernom aj keď tam nikto taký nie je.
V Zlodejskom to nie tam sú samí zlodeji.
A v chudobnom by na to nemala.
Tak z kade je?
Stále mi tie iniciály vŕtajú hlavou.
No nič, zajtra idem do Mierneho mesta.
Už ju nestretnem. Ale ak áno, tak to si ju najskor preverím.