Pomsta Čarodejníc, Férov a Ľudí

Poplach

"Prečo si mi nepovedala tvoje meno?"
Ha?
Toto je jediné čo ho zaujíma?
"A prečo, by som ti ho mala hovoriť?"
Zdvihol hlavu ku hviezdam.
"Na dýke máš iniciály. J. X. aké meno?"
Pokrútila som hlavou do nesúhlasného gesta.
"Niečo za niečo."
"A čo?"
"Keď ti poviem svoje meno, budeš vedieť kto som. Takže najprv, mi ty povieš tvoje priezvisko, aby som vedela s kým mám tu česť."
Dopovedala som a uprela naňho zrak.
"Nebudeš trikrát rada. Ale dobre. No aj ty mi budeš musieť povedať, tvoje priezvisko."
"Tak toto nie. Buď ber moju ponuku alebo nie."
Rozmýšľal no nakoniec povolil.
"Najskôr ty."
Povedala som mu.
"Zack Deyrev."
Deyrev.
Aha.
Už viem prečo nechcel nič povedať.
Mocný Féri.
Skoro najmocnejší.
"Teraz ty."
"Jokka."

--------------------

Jokka.
Hodí sa k nej.
Dosť netradičné meno.
Ešte som sa s takým nestretol.
Ale čo je to X. na tej dýke.
V živote som nepočul o priezvisku začínajúcim sa na X.
Moje myšlienky sa zastavili, v okamihu, keď niečo zašušťalo.
Obidvaja sme sa obzerali okolo seba.
No nič sme nevideli.
Bola tma.
A nevedeli sme čo nás tu čaká.
Plazilo sa to.
Zahliadol som chvost posiaty šupinami.
Vybral som dýky a Jokka spravila to isté.
Pripravili sme sa na útok.
Nestihol som ani zareagovať, už sa na nás valila beštia s hlavou draka, s ostrými tesákmi a telom ako had.
Zahnal som sa ale nešla po mne.
Šla po Jokke.
Jokka sa uhla a beštia narazila do stromu.
Zrevala od bolesti a vrhla sa na Jokku.
V tej chvíli som sa rozbehol za beštiu a zabodol dýku do srdca, alebo aspoň kde malo byť.
No tá len vykríkla a metala sa z jednej strany na druhú.
Jokka vyskočila na beštiu a odťala jej chvost.
Tento krát som vyvaľoval oči.
Tej opache narástol znovu chvost.
"Hlava!"
Kričala na mňa.
Hneď som pochopil.
Namieril som dýku na jej hlavu a preťal kožu nad čelom.
Zviera posledný raz zaškriekalo a na zem dopadlo bezvládne telo obludy.

Ahojte.
Prepáčte, že som dlhšie nepridávala časti ale nevedela som nájsť inšpiráciu.
❤️😁❤️